Bratislava 19. apríla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Podľa Gröhlinga je náročné predstaviť si, že všetky sľuby vláda splní
Programové vyhlásenie vlády v oblasti školstva je len prikrášlenou kópiou dokumentu z roku 2012. Vláda opakuje staré sľuby a záväzky. Znamená to, že naposledy svoje ciele nenaplnila.
„A tentoraz ich programové vyhlásenie obsahuje podstatne viac. Je preto náročné predstaviť si, že všetky sľuby vláda splní. Obávame sa, že tieto záväzky, tak ako v roku 2012, ostanú len na papieri. A z programového vyhlásenia vlády bude napokon len zmes pekne napísaných, ale nezrealizovaných, záväzkov,“ uvádza poslanec SaS Branislav Gröhling.
Dodáva, že hlavným bodom vyhlásenia sú financie a platy učiteľov. Navyšovanie investícií spomínala vláda v programovom vyhlásení už v roku 2012. Dnes hovorí o konkrétnej sume dve miliardy eur za celé štvorročné obdobie. „Dúfajme, že aj napriek všetkým doteraz nesplneným záväzkom, tento vláda splní. Zlepšenie platov učiteľov a nepedagogických a odborných zamestnancov plánovala vláda systémovo riešiť už predtým. V tomto období platy učiteľov rástli o päť percent, ale rovnako rástla aj priemerná mzda v hospodárstve.
Reálny nárast platov bol teda minimálny,“ hovorí Gröhling s tým, že teraz vláda sľubuje šesť percentné navýšenie. „Je to malý nárast a navyše pre strany Most-Híd a Sieť je to nesplnenie svojho predvolebného sľubu, ktorým bolo zvýšiť do roku 2020 mzdy učiteľov na 80 percent priemerného zárobku vysokoškolsky vzdelaných ľudí,“ podotýka poslanec.
K záväzku zvyšovania platov podľa Gröhlinga treba podotknúť dve veci. A to, že, prvý nárast nastane k 1. 9. 2016. Ten ďalší nárast o šesť percent má nastať až k 1. 1. 2018 za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme vzdelávania. „Nastáva otázka, o aké systémové zmeny ide? Dôjde v roku 2017 k prepúšťaniu učiteľov? Plánuje vláda takto ušetriť balík peňazí, ktorý následne prerozdelí na zvýšenie platov v roku 2018? Programové vyhlásenie vlády toto nešpecifikuje,“ hovorí Gröhling a kladie si otázku, čo sa stane, ak sa zásadné vnútorné zmeny neudejú. „Z vyhlásenia vlády akoby vyplývalo, že v takom prípade k zvyšovaniu platov nedôjde. Takýto záväzok len pridáva na pochybnostiach o jeho plnení,“ konštatuje poslanec.
Pripomína, že vláda už v roku 2012 okrem iného plánovala zohľadniť medzinárodné výsledky našich žiakov. V tejto oblasti žiadna aktivita s cieľom zlepšiť výsledky žiakov vyvinutá nebola. Pritom sľub opakuje vláda aj dnes. „Pred štyrmi rokmi sľubovali zmeny v kreditovom systéme a kontinuálnom vzdelávaní. To dnes neposkytuje dostatok predmetov pre učiteľov, obzvlášť majstrov odborného výcviku, a funguje len ako naháňanie kreditov za účelom zlepšenia platu,“ vymenúva Gröhling a prízvukuje, že výrazné zmeny k lepšiemu sa v tomto systéme neudiali a vláda sa napriek tomu vracia k podobnému záväzku.
Vláda už v roku 2012 hovorila aj o skvalitnení vzdelávania a jeho prepojení na prax. Dnes je to slabé miesto hlavne pre odborné školy. V tejto oblasti sa zaviedlo duálne vzdelávanie, ale ide o nefunkčný projekt, do ktorého sa nezapojilo ani len 0,5 percenta žiakov stredných odborných škôl. „A vláda opakuje tento sľub aj dnes. Už v roku 2012 chcela vláda venovať pozornosť kariérnej výchove žiakov. Kariérni poradcovia ale dnes nemajú situáciu o nič lepšiu, práve naopak. Vláda sa doposiaľ tejto oblasti nevenovala,“ konštatuje Gröhling.
A na dôvažok, vláda v roku 2012 sľubovala prehĺbiť výučbu o holokauste, rasovom a etnickom násilí. „Dnes ale vidíme, že v tejto oblasti majú mladí ľudia nedostatočné vedomosti. Na otázku médií, čo je to holokaust, odpovedali, že ide o výrub lesov, či ničenie prírody,“ uzatvára poslanec.