Podľa správy protikorupčného orgánu Rady Európy by vlády a úradníci verejnej správy mali konať príkladným spôsobom tak, že sami budú dodržiavať protikorupčné opatrenia a normy transparentnosti.
Vo výročnej správe GRECO sú údaje zo 49 krajín týkajúce sa stavu korupcie v roku 2019. Zozbierané informácie sa týkajú najmä opatrení na predchádzanie korupcii prijatých v súvislosti s poslancami, sudcami a prokurátormi, ako aj na úrovni vlád vrátane najvyšších výkonných funkcií a orgánov činných v trestnom konaní. Výročná správa uvádza tiež príklady osvedčených postupov a mapuje situáciu, pokiaľ ide o úroveň vykonávania odporúčaní GRECO zo strany členských štátov Rady Európy.
V správe pre médiá GRECO upozornilo, že Slovensko vlani zaviedlo sedem zo 16 odporúčaní (43,8 percenta), čiastočne implementovalo šesť odporúčaní (37,5 percenta) a tri odporúčania sa nezaviedli vôbec (18,8 percenta).
Ku koncu minulého roka Slovensko, ktoré malo implementovať päť odporúčaní GRECO, bolo medzi 14 krajinami, ktoré v plnej miere nevykonali žiadne odporúčania týkajúce sa poslancov: Bosna a Hercegovina, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Taliansko a Turecko. Ďalšími krajinami, ktoré majú veľmi vysoký podiel nedostatočne implementovaných odporúčaní týkajúcich sa poslancov (nad 80 percent), boli Arménsko, Belgicko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko a Severné Macedónsko.
Slovensko sa tak dostalo medzi štáty s najvyšším podielom nevykonaných odporúčaní týkajúcich sa poslancov parlamentu. Krajiny s najvyšším podielom nerealizovaných odporúčaní týkajúcich sa poslancov boli Maďarsko (86) percent, Poľsko (83), Rakúsko (75), Chorvátsko (67), Česká republika (60), Srbsko (60) a Slovensko (60).
Z pohľadu GRECO slovenská strana vlani nezabodovala ani v dodržiavaní odporúčaní pre sudcov. GRECO malo voči SR šesť odporúčaní. Do konca minulého roka len tri krajiny – Fínsko, Nórsko a Švédsko – úplne dodržiavali odporúčania GRECO týkajúce sa sudcov. Slovensko naplnilo očakávania tohto orgánu RE na úrovni 67 percent.
A v prípade protikorupčných opatrení týkajúcich sa prokurátorov (päť odporúčaní pre SR) Slovensko splnilo vlani očakávania GRECO len na úrovni 60 percent.
“V príliš mnohých krajinách sme svedkami korupcie alebo neetického správania osôb, ktoré riadia naše verejné inštitúcie. To znižuje dôveru a úctu k týmto inštitúciám, čo naštrbuje demokraciu, ľudské práva a právny štát. Nemali by sme byť preto prekvapení, ak sa zväčšuje vzdialenosť medzi ľuďmi a ich verejnými inštitúciami,” skonštatoval na úvod výročnej správy predseda GRECO Marin Mrčela, ktorý je zároveň aj podpredsedom Najvyššieho súdu Chorvátska. Podľa jeho slov politici bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť musia ísť dobrým príkladom. “Zámerom politikov je slúžiť ľuďom, nie vládnuť im,” odkázal.
Správa GRECO zároveň privítala vytvorenie Európskej prokuratúry (EPPO) v štruktúrach Európskej únie, ktorá by mala začať fungovať koncom roku 2020. Podľa GRECO ide o dôležitý krok, ktorý má potenciál úplne zmeniť situáciu v oblasti trestného súdnictva, lebo EPPO bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať prípady korupcie a závažných cezhraničných podvodov s DPH vo všetkých členských štátoch EÚ. Len v oblasti podvodov s DPH podľa údajov EÚ cezhraničné schémy vytvárajú rozpočtové straty vo výške okolo 50 miliárd eur ročne, čo je takmer tretina celého rozpočtu EÚ.