Otec Siarhiej v kázni vysvetlil, že Evanjelium o rodokmeni je dôležité preto, aby ľudia pochopili, že Boh poslal na svet svojho syna – Bohočloveka v istom čase a na konkrétne miesto. Tak, ako má zmysel priestor a čas, v ktorom žije každý človek, aj Ježišov život v istom časopriestore mal zmysel z hľadiska naplnenia Božieho plánu.
Po svätej liturgii si farníci počas zvyčajného spoločného občerstvenia sami napiekli vianočné oblátky. Pečenie si vyskúšali najmä dospelí, no nelenili ani deti, ktoré sa vôbec nebáli horúceho a sýčiaceho stroja, z ktorého čoby zázrakom vyskakovali chrumkavé vianočné pochúťky.
Skúsenejší majster Dávid Dźula najskôr rovesníkov, a najmä Alexa Harrisa učil, ako oblátky správne a bezpečne zo stroja vyberať. Neskôr jeho úlohu prebrala vedúca pekárka Olívia Hažlinská, ktorá sa s oblátkovačom zblížila natoľko, že si trošku popálila ruku. No nevadí. Kto sa najviac obetuje a veľa pečie, ten sa aj občas popáli. Kto nepečie, nepopáli sa. Potom, ako sa jej bratovi Jakubovi od stroja zaparili okuliare, dielo dokončil Oliver Štefanco, ktorý chcel Olívii pomôcť.
“Je veľmi potešujúce, ze sme dokázali odskočiť zo super-uponáhľaného konzumného Londýna, aby sme sa ďaleko od domova, no predsa len v kruhu blízkych stíšili, spoločne sa pomodlili a potom si pre seba vlastnými rukami skúsili upiecť tradičné vianočné oblátky”, povedala nemenovaná farníčka a dodala, že je rozdiel oblátky si len tak kúpiť a vlastnoručne si ich upiecť. “Majú pre mňa omnoho väčšiu, nehmotnú cenu”, uzavrela.
Veriaci Slováci na britských ostrovoch ďakujú za vieru i za lásku k tradíciám našich predkov a sú odhodlaní zachovať aspoň niektoré z nich aj mimo domoviny. “Mnohí máme deti a spolu s vierou im chceme odovzdať niečo, čo oni budú môcť odovzdávať ďalej”, myslí si iná mladá pani.
Globalizácia je pre mnohých možno negatívnym pojmom. No v každom prípade má aj pozitívne aspekty a jedným z nich je iste aj tradícia pečenia vianočných oblátkov v malej gréckokatolíckej diaspóre v Anglicku.
Z historických záznamov vieme, že ľudia si piekli vianočné oblátky počas pôstneho obdobia, u gréckokatolíkov známeho ako Filipovka, už od 18. storočia. Podľa etnografky Mgr. Márie Mizerákovej oblátky sú „štedrovečerné obradové jedlo z neskvaseného cesta, pšeničnej múky a vody. Oblátka má funkciu takzvanej hostie, čiže predstavuje posvätný chlieb. Za minulého režimu nesmeli byť na oblátkach náboženské vyobrazenia. V tomto období ich nahradili obrázky vetvičiek či svietnika.”
Oblátky, ktoré si sami napiekli krajania v Londýne, znázorňujú Pannu Máriu s Ježiskom. Nad nimi je prianie ‘Radostné Vianoce’.
Gréckokatolíci v Anglicku sa neustále snažia hľadať, čo ich môže okrem spoločných svätých liturgii tešiť a spájať. Uvedomujú si, ze čas strávený spolu nie je nikdy strateným. Oceňujú chvíle, keď si pri spoločnej modlitbe a posedeniach ďaleko od domoviny užívajú jeden druhého.
„Tradícia je súčasťou každej kultúry, pretože znamená stabilitu”, vysvetľuje prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. z Ústavu etnológie SAV v Bratislave.
Veriaci krajania si preto uvedomujú, že pre zachovanie stability ich spoločenstva potrebujú okrem modlitby rozvijať aj im vlastnú kultúru a s ňou spojené tradície. Zároveň ďakujú všetkým, čo sa akýmkoľvek spôsobom pričiňujú o to, aby táto diaspora žila a rástla.
Gréckokatolíci v Anglicku
Redakciu informoval Marek Vojčik.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.