Legenda Detroitu Red Wings Gordie Howe štyrikrát (1950, 1952, 1954, 1955) získal s “červenými krídlami” Stanleyho pohár, šesťkrát ovládol kanadské bodovanie zámorskej NHL a v 23 prípadoch ho vybrali do Zápasu hviezd. Jeho rekord v produktivite pokoril v roku 1989 až ďalší fenomenálny kanadský hokejista Wayne Gretzky, pre ktorého bol Howe najväčší idol.

Gretzky a Howe sa prvýkrát stretli v roku 1972 a stretnutie dokumentuje aj slávna fotografia. Na nej desaťročný Gretzky stojí vedľa sediaceho Howea, ktorý mu ku krku kladie hokejku.

Vďaka legendárnemu hokejistovi sa v hokejovom žargóne udomácnil aj takzvaný hetrik Gordieho Howea. Ide o hetrik, pri ktorom hokejista skóruje, asistuje a tiež zhodí rukavice, teda sa pobije. Posledný zápas odohral vo veku 52 rokov a na svojom konte nemá len stovky zápasov, gólov či prihrávok, ale aj početné zranenia, lebo dlhú dobu hrával v čase, keď nebola povinná prilba. Jeho tvár ukrývala takmer 500 stehov a v roku 1950 takmer umrel, keď po tvrdom narazení od Teda Kennedyho utrpel pri náraze do mantinelu fraktúru lebky.

Na ľade Howe nevynikal len kanonierskymi schopnosťami a výborným ovládaním puku, ale aj tvrdou hrou. Počas svoje kariéry zaznamenal 1685 trestných minút.

Gordie Howe sa narodil 31. marca 1928 v kanadskom mestečku Floral nachádzajúcom sa v provincii Saskatchewan. Vyrastal v rodine robotníka a mal deväť súrodencov. Školské vzdelávanie ukončil ako 14 ročný. Živil sa ako pomocný robotník, ale zároveň sa venoval hokeju. Na jednom z tréningových kempov si ho ako 16-ročného všimol skaut Detroitu Red Wings.

V drese “červených krídel” debutoval Gordie Howe v roku 1946 a v Detroite pôsobil rekordných 25 sezón. Získal s ním štyrikrát (1950, 1952, 1954, 1955) Stanleyho pohár.

Ako krídelníka ho šesťkrát (1952, 1953, 1957, 1958, 1960, 1963) ocenili cenou Hart Memorial Trophy, ktorá sa udeľuje pre najužitočnejšieho hráča NHL. Šesťkrát (1951, 1952, 1953, 1954, 1957, 1963) dostal cenu Art Ross Trophy, ktorá zase patrí pre najproduktívnejšieho hráča NHL v danej sezóne.

Potom ako mu v ročníku 1970/1971 diagnostikovali artritídu v ľavom zápästí oznámil koniec kariéry. V roku 1972 ho uviedli do Hokejovej siene slávy. Číslo deväť, ktoré Howe nosil na drese, z úcty k svojej legende v Detroite vyradili. Po Howeovi je pomenovaný aj jeden z vchodov do detroitskej Joe Louis Areny.

O dva roky neskôr v roku 1974 sa Gordie Howe vrátil na ľad. Prijal ponuku od tímu novovzniknutej súťaže World Hockey Association (WHA, zanikla v roku 1979) Houston Aeros, v ktorom hrávali jeho synovia. Po štyroch sezónach aj so synmi Markom a Martym prestúpil do tímu New England Whalers. Po zániku WHA sa klub presunul do NHL a premenoval na dnes už zaniknutý tím Hartford Whalers, v ktorom v roku 1980 Howe vo veku 52 rokov definitívne ukončil aktívnu kariéru, hoci ako 69-ročný absolvoval ešte jedno striedanie za Detroit Vipers v Medzinárodnej hokejovej lige.

Celkovo v základnej časti NHL odohral 1767 zápasov, v ktorých strelil 801 gólov a zaznamenal 1049 asistencií. V play off v 157 stretnutiach strelil 68 gólov a 92-krát asistoval. Počas šesťročného pôsobenia vo WHA nastúpil na 419 duelov, v ktorých strelil 174 gólov a na 334 prihral.

Začiatkom roka 2014 sa Gordie Howe ocitol po sérii mozgových príhod na hranici života a smrti. Prestal chodiť aj komunikovať, jedol len s pomocou svojho okolia. V Mexiku sa podrobil liečbe injekčného vpichovania kmeňových buniek do chrbtice, ktorá je v USA a Kanade zakázaná. Liečba zabrala a Howe sa nakrátko zotavil.

V roku 2016, presne 10. júna, totiž svet obletela smutná správa o smrti 88-ročnej legendy svetového hokeja Gordieho Howea.

Po zverejnení tejto smutnej informácie kanadský premiér Justin Trudeau povedal: “Celá Kanada má silné spojenie s Detroitom práve zásluhou Gordieho Howea. Bol džentlmen a zároveň tvrdý chlapík. Zosobňoval ideál Kanaďana, na medzinárodnej úrovni reprezentoval náš šport i národnú identitu.”

Správa samozrejme nenechala chladným ani generálneho manažéra Detroitu Red Wings Kena Hollanda, ktorý vyhlásil: “Patril k najväčším hráčom dejín a bol najlepším hokejistom histórie Detroitu. Skĺbil hru silového útočníka s technikou, no bol tiež skvelou ľudskou bytosťou. Rád sa stretával s ľuďmi a rozosmieval ich. Toto je smutný deň pre hokej.”