Globsec: Aj Strache a Salvini a ich strany sú súčasťou ruskej stratégie hybridných vojen

Bratislava 9. mája 2019 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Kto tu je vlastne skutočný demokrat: ten, kto sa demokraciou oháňa na každom kroku, ale silou mocou sa snaží všetkým nanútiť tú svoju pravdu ako jedinú možnú a povolenú? Alebo ten, na koho kričia, že je konšpirátor a dezinformátor, ale kto pritom chce iba to, aby sa smel otvorene hovoriť aj opačný názor?

V utorok sa v Bratislave konala tlačová konferencia mimovládnej organizácie Globsec. Je to nadnárodná organizácia so sídlom v Bratislave, zameraná na otázky bezpečnosti a zahraničnej politiky.

Globsec sa prezentuje ako nezávislá organizácia – hoci ťažko povedať od čoho všetkého nezávislá, keďže ideologicky je to extrémne proamerický spolok, mohutne podporovaný ministerstvom zahraničných vecí, z európskych fondov, ale tiež z iných, zrejme aj zahraničných zdrojov (ťažko zistiteľných, keďže na stránke tejto transparentnej organizácie sa takéto informácie nenachádzajú).

Tlačová konferencia bola usporiadaná pri príležitosti vydania publikácie „Hybridné hrozby na Slovensku“ s podnadpisom „Analýza legislatívy, štruktúr a procesov v šiestich tematických oblastiach“. Dvaja z autorov publikácie, Daniel Milo a Katarína Klingová, predstavili vyše stostranovú štúdiu, ktorá podrobne analyzuje problematiku „hybridných hrozieb“ na Slovensku v šiestich oblastiach: 1) kybernetická bezpečnosť, 2) energetická bezpečnosť, 3) strategická komunikácia, 4) zasahovanie zahraničných aktérov a ovplyvňovanie volebných procesov, 5) strategická korupcia a 6) polovojenské a extrémistické skupiny.

„Hybridné hrozby, to je súbor metód, z ktorých samostatne žiadna nedokáže dosiahnuť cieľ, ktorý si ich používateľ želá dosiahnuť, ale v ich spoločnom, synergickom pôsobení, ak sú používané cieľavedomo, komplexne a dlhodobo, dokážu nahradiť využitie vojenskej sily,“ uviedol Daniel Milo, vedúci programu Strategická komunikácia organizácie Globsec. Nespomenul, či týmto spôsobom nešíria svoje záujmy a vplyv aj demokratické krajiny, ale tvrdí, že to robí Rusko s cieľom oslabiť celkovú silu a vnútornú konzistentnosť EÚ.

Čo k tomu povedať? Publikácia je to parádna. Títo šikovní mladí ľudia robia vlastne iba jednu chybičku, rovnakú ako všetci nadšení politruci každého historického obdobia: zamieňajú objektívne hľadisko so subjektívnym, vlastnú propagandu s nadčasovou, večnou pravdou.

Totálnu štátnu ideológiu sme tu už kedysi mali a teraz sa tu pokúša usadiť zas. Z pohľadu týchto fanatikov bezvýhradný euroatlantizmus Slovenska je nespochybniteľná, objektívne, až priam vedecky exaktne daná vec, kým každý opačný, alternatívny názor je automaticky chybný, zlý, zvrátený. O tom skrátka nie je možné polemizovať. A práve tí, ktorí by polemizovať chceli, a ich snaha bojovať proti tej jednofarebnej totalite, to sú práve tie „hybridné hrozby“, o ktorých tu je reč.

Ak sa niekto pokúša hovoriť niečo iné, než je tá správna verzia, tak ide o šírenie dezinformácií. Ak niekto chce presviedčať voličov, aby volili iné smerovanie, tak je to ovplyvňovanie volieb. Ak niekto iný chce byť majiteľom ekonomických zdrojov, než tí správni euroatlanťania, tak to je strategická korupcia. Ak niekto poukazuje na hriechy euroatlanťanov, tak tým spochybňuje demokratické procesy. A tak ďalej…

Skrátka, meranie dvojitým metrom je tu hlavným pracovným postupom. Fotografia Putina, ako si podáva ruku s predstaviteľom slovenskej motorkárskej organizácie Noční vlci, je dôkazom ruskej diverzie, ale fotografia Clintonovej, ako sa objíma so škandalóznymi ochechuľami Pussy Riot alebo jej cena pre budúcu slovenskú prezidentku, to je podporou demokracie. Keď alternatívne médium preberie správu, ktorá sa ukáže ako nepravdivá, je to dôkaz, že sa snaží dezinformovať, ale keď to isté urobí mainstreamové médium, tak je to chybička, ktorá sa predsa môže stať. Ak alternatívne médium interpretuje nejakú udalosť z proruského uhla pohľadu, tak je to rafinovaná manipulačná technika „information framing“, ale ak to isté, len z amerického pohľadu robí mainsteam ako absolútny každodenný štandard, tak to je objektívne informovanie. Keď Rusi majú priateľské kontakty so stranami Stracheho či Salviniho, je to to tiež súčasť hybridnej vojny, ale ak majú Američania priateľské kontakty so všetkými disidentmi a opozičnými silami v ktorejkoľvek nepohodlnej krajine, tak to je podpora demokracie. Keď Rusi zriadia špeciálne jednotky informačnej vojny, je to dôkaz agresie, ale ak to isté urobila Američania, je to obrana národných záujmov. A tak ďalej…

Do boja proti ruskému vplyvu by sa mali aktívne zapájať aj všetky relevantné zložky štátnej správy, tvrdia globsekári. Nepripomína vám to časy, keď mal každý zväzák a komunista sledovať, či nepriateľská propaganda nezasiahla niektorého spoluobčana? „Momentálne jediným z ústredných orgánov štátu, ktorý aktívnym spôsobom narába s pojmom strategická komunikácia, má od roku 2017 vytvorené špecializované oddelenie, ktoré sa zaoberá strategickou komunikáciou a má vytvorenú koncepciu na strategickú komunikáciu, je jedine ministerstvo zahraničných vecí,“ tvrdí Katarína Klingová, analytička programu Strategická komunikácia organizácie Globsec.

Uvádza tiež, že podľa zoznamu konšpirátori.sk (kto sú oni, že sa na nich Klingová odvoláva ako na autoritu?) je na Slovensku 144 stránok, ktoré aktívne šíria dezinformácie. A varuje: jediné jedno ministerstvo proti 144 konšpiračným stránkam! Predstavte si, aká je to presila… Človek by lajčákovcov takmer poľutoval.

Pravda, niekomu by mohlo napadnúť, či to nie je trochu svojvoľné, že nejaké ministerstvo si bez koordinácie s nadriadenými orgánmi štátu vytvorí vlastnú koncepciu stretegickej komunikácie. Ale vzhľadom na to, že línia ministerstva zahraničia je euroatlantická, tak je to v poriadku – keby bola neutrálna alebo nebodaj proruská, to by samozrejme v poriadku nebolo.

Klingová hovorí: „Najvplyvnejším dezinformačným portálom na Slovensku sú Hlavné správy. Ich taktika je taká, že 85 percent ich kontextu sú tlačové správy prebrané z TASR alebo SITA a zvyšné správy sú prebrané články alebo články aktívnym spôsobom napísané ich autormi, ktoré šíria nejaké dezinformácie alebo proruské naratívy. Väčšina tých dezinformácií už nie je takého charakteru, že je to vyslovený hoax, že je to naozaj blbosť.“

Klingová uviedla ako príklad prebranú správu z agentúry Sputnik z roku 2017, o ktorej tvrdila, že je nepravdivá, ale povedala: „Takéto články sú v poslednom čase už veľmi ojedinelé, samozrejme sa môžu vyskytnúť, viď článok o tom, že v SR sa nachádzajú jadrové zbrane.“ (Takýto článok Hlavné správy nikdy nepublikovali, Klingová asi myslela prevzatý rozhovor s poslancom Marčekom, ktorý povedal iba svoj názor, že by tak mohli USA v budúcnosti urobiť, ak by tu mali základne, pozn. red.)

A pokračuje: „Tie články sú zvyčajne napísané tendenčným spôsobom, že vo vás vyvolávajú pocit neistoty, že začínate pochybovať o veciach, ktorým ste verili a začínate rozmýšľať nad tým, či je to naozaj tak. Je to taká šedá zóna, že nie je to ani pravda, nie je to vyslovene lož, ale je to vzbudenie neistoty a vytvorenie ilúzie, že nemôžete veriť napríklad ani polícii.“

Takže, milí čitatelia, na záver článku tu máme od globsekárov poučenie, ako rozpoznať dezinformačné médium, diabolský nástroj hybridnej hrozby. Od seriózneho média ho rozlíšite nasledovne: dezinformační zloduchovia vás navádzajú, aby ste nikomu neverili, ani len polícii, zatiaľ čo seriózny zdroj vás priamo nabáda veriť polícii, vrátane jej najvyšších predstaviteľov – tak ako sme to napríklad videli v médiách pred rokom po Kuciakovej vražde. A kto by azda potreboval, ešte je tu je jedna pomôcka: sledujúc hybridný dezinformačný kanál začínate pochybovať o veciach, ktorým ste verili a začínate rozmýšľať nad tým, či je to naozaj tak. Naopak, seriózne médium je také, pri ktorom o ničom nepochybujete a nad ničím nemusíte rozmýšľať. Veríme, že odteraz už každý z vás tie hybridné dezinformačné hrozby ľahko rozpozná.

Ivan Lehotský