Môj profil 
Predplatné
Zuzana Čaputová totiž nedávno vyhlásila, že ako prezidentka urobí všetko preto, aby nevznikla vláda s účasťou strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Prezidentky sa zastal aj predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD), podľa ktorého inak, ako v zmysle Ústavy SR ani odpovedať nemohla.
Giba vysvetlil, že menovanie vlády pozostáva z dvoch krokov, a to menovanie predsedu vlády a menovanie ostatných členov vlády. „Predsedu vlády vyberá prezident sám, bez návrhu, podľa vlastného uváženia. Ostatných členov vlády menuje na návrh jej predsedu. Teoreticky môže vymenovať každého občana voliteľného do NR SR. Prakticky však prezident má vychádzať z toho, že každá novovymenovaná vláda musí do 30 dní požiadať parlament o vyslovenie dôvery, pričom predpoklad získať ju má a priori iba vláda, ktorá vzišla z radov parlamentnej väčšiny,“ objasnil ústavný právnik.
Ak je teda v parlamente sformovaná pevná väčšina, ktorá chce vytvoriť vládu, možnosti prezidenta vzpierať sa jej vzniku sú podľa Gibu minimálne, ak nechce zablokovať chod ústavného systému. Možnosti prezidenta vidí ako významné v čase, keď ešte parlamentná väčšina sformovaná nie je. „Vtedy môže svojím pôsobením, vyjadreniami a autoritou hlavy štátu tlačiť politické strany k dohode či nedohode a tým ovplyvniť to, aká parlamentná väčšina, a tým pádom aj vláda, napokon vznikne. Dá sa povedať, že úloha prezidenta je väčšia vtedy, keď sú pomery v parlamente nejasné a možnosti spájania strán do koalície otvorené,“ ozrejmil Giba.
Čaputová ako jednu z možností nepodporenia vlády s účasťou ĽSNS uviedla rezignáciu prezidenta na svoju funkciu. Zároveň však dala jasne najavo, že jej rezignácia nie je pravdepodobná. Na otázku agentúry SITA, aký je v takom prípade ďalší postup, Giba odpovedal, že prezident sa funkcie vzdáva písomným oznámením do rúk predsedu Ústavného súdu SR. „V takom prípade by až do zvolenia a nástupu novej hlavy štátu právomoc menovať vládu, a teda aj udeľovať predtým poverenie na jej zostavenie, prešla na predsedu národnej rady. Ten by mal v rukách všetky úkony a možnosti súvisiace so vznikom novej vlády,“ priblížil ústavný právnik.
Poveriť zostavením vlády víťaza volieb nie je povinnosťou prezidenta SR, ale ústavnou zvyklosťou, preto je možné, že prezident poverí zostavením vlády aj stranu, ktorá vo voľbách neskončila na prvom mieste. Giba pripomenul, že pri volebnom systéme pomerného zastúpenia nemusí byť reálnym víťazom volieb strana, ktorá skončila prvá v poradí podľa počtu kresiel v parlamente. „Napriek tomu, doteraz každý prezident, aj zastupujúci prezident, poveril zostavením vlády najskôr predstaviteľa strany, ktorá skončila prvá v poradí. Ak sa mu nepodarilo sformovať parlamentnú väčšinu, prezident poveril predstaviteľa druhej strany v poradí, reálneho víťaza, ktorý zatiaľ vládu vždy zostavil,“ uzavrel ústavný právnik.
Parlamentné voľby 2020 sa uskutočnia v sobotu 29. februára. Kandidovať bude celkovo 25 politických subjektov.
.jpg)
.JPG)
