Vatikán 5. augusta 2021 (HSP/TKKBS/Foto:SITA/AP-Riccardo De Luca,Pixabay)

Pápež František sa v stredu 4. augusta po júlovej prestávke opäť stretol s pútnikmi z celého sveta pri generálnej audiencii, tentokrát v Aule Pavla VI. Svätý Otec pokračoval v cykle o Liste Galaťanom. V tretej katechéze sa zameral na stať, v ktorej Pavol spomínanú komunitu kresťanov vyzýva, aby neschádzali z cesty a nenasledovali „nových“ kazateľov ohlasujúcich iné evanjelium, než je to, ktoré im hlásal on. Dnešnej časti cyklu katechéz dal pápež názov: Evanjelium je len jedno

Ako vysvetlil pápež, Pavlovo hlásanie, kerygma, sa dá vyjadriť štyrmi slovesami:

„Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; bol pochovaný, bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a zjavil sa Kéfasovi. Toto je Pavlovo ohlasovanie, hlásanie, ktoré nám všetkým dáva život. Toto evanjelium je naplnením prísľubov a spásou, ponúknutou všetkým ľuďom.“

Pavlovi nepriatelia, noví misionári, budia dojem, že sú vedení vernosťou k tradícii otcov a tvrdia, že pravá viera spočíva v dodržiavaní Zákona. Pavla považujú za málo pravoverného. „O evanjeliu nemožno vyjednávať“ a dôležité je rozlišovanie, zdôraznil Svätý Otec, pričom dodal:

„O evanjeliu nemožno vyjednávať. Nemožno sa znižovať ku kompromisom: viera v Ježiša nie je tovarom na zjednávanie: je to spása, je to stretnutie, je to vykúpenie. Nemožno ju lacno predávať.“

—————————————————————-

Apel pri prvom výročí ničivej explózie v Libanonskom Bejrúte

Svätý Otec v závere generálnej audiencie pripomenul smutné prvé výročie ničivej explózie v libanonskom Bejrúte zo 4. augusta 2020, pri ktorom zahynulo 200 osôb a ďalších 7 tisíc bolo zranených. Medzinárodné spoločenstvo vyzval pomôcť Libanonu postaviť sa na nohy a opäť vyjadril silnú túžbu navštíviť túto ťažko sužovanú krajinu.

„Rok po strašnom výbuchu v prístave v Bejrúte, hlavnom meste Libanonu, ktorý spôsobil smrť a ničenie, myslím na túto drahú krajinu, najmä na obete, ich rodiny, mnohých zranených a tých, ktorí prišli o svoje domovy a o prácu. Mnohí stratili ilúziu života.

V Deň modlitby a reflexie za Libanon 1. júla sme spolu s kresťanskými náboženskými predstaviteľmi privítali túžby a očakávania unaveného a sklamaného libanonského ľudu a vzývali Boha ako svetlo nádeje na prekonanie ťažkej krízy. Dnes sa obraciam aj na medzinárodné spoločenstvo a žiadam ho, aby pomohlo Libanonu nastúpiť cestu „vzkriesenia“, a to nielen slovami, ale aj konkrétnymi gestami.

Pevne verím, že v tomto zmysle bude konferencia, ktorá práve prebieha za podpory Francúzska a Organizácie Spojených národov, plodná.

Drahí Libanončania, moja túžba prísť vás navštíviť je veľká a nikdy sa neunavím modliť sa za vás, aby sa Libanon opäť stal posolstvom bratstva, posolstvom pokoja pre celý Blízky východ.“

—————————————————————-

Výzva na modlitbu za kňazov v deň sv. farára z Arsu

Na dnešnú liturgickú spomienku svätého farára z Arsu pápež upozornil v pozdrave francúzsky hovoriacim pútnikom:

„Bratia a sestry, modlime sa za všetkých duchovných pastierov, aby podľa príkladu svätého Jána Máriu Vianneyho prinášali svojim bratom a sestrám v ťažkostiach živé evanjelium svedectva lásky, milosrdenstva a solidarity.“

Katechéza o Liste Galaťanom (3): Evanjelium je len jedno

Katechéze predchádzal nasledovný úryvok z Listu Galaťanom:

«Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! » (Gal 1,6-8).

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pokiaľ ide o tému evanjelia a evanjelizačného poslania, Pavol sa nadchýna, stráca hlavu. Zdá sa, že nevidí nič iné ako poslanie, ktoré mu zveril Pán. Všetko v ňom je zamerané na toto ohlasovanie a nemá iný záujem, než evanjelium. Je to Pavlova láska, Pavlov záujem, Pavlovo povolanie: ohlasovať. Dokonca prichádza až k tvrdeniu: «Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium» (1 Kor 1,17). Pavol celú svoju existenciu chápe ako povolanie evanjelizovať, dať ľudom spoznať Kristovo posolstvo, oznamovať evanjelium. Hovorí: «Beda mi, keby som evanjelium nehlásal» (1 Kor 9,16). A keď píše kresťanom v Ríme, predstavuje sa jednoducho takto: «Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium» (Rim 1, 1). To je jeho povolanie. Skrátka, uvedomuje si, že bol „vyčlenený“ na to, aby prinášal evanjelium všetkým, a nemôže robiť nič iné, než sa tomuto poslaniu venovať zo všetkých síl.

Preto možno pochopiť smútok, sklamanie, ba až trpkú iróniu apoštola prejavenú Galaťanom, ktorí sa v jeho očiach vydali na nesprávnu cestu, ktorá ich dovedie do bodu bez možnosti návratu: vydali sa na nesprávnu cestu. Opornou osou, okolo ktorej sa všetko točí, je evanjelium. Pavol nemyslí na „štyri evanjeliá“, ako je to pre nás prirodzené. V skutočnosti , v dobe, keď posiela tento list, ešte nebolo napísané žiadne zo štyroch evanjelií. Evanjelium je pre neho to, čo hlása, to čo sa nazýva kerygma, teda ohlasovanie. A ohlasovanie čoho? Ježišovej smrti a vzkriesenia ako zdroja spásy. Evanjelium, ktoré je vyjadrené štyrmi slovesami: Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; bol pochovaný, bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a zjavil sa Kéfasovi (porov. 1 Kor 15, 3-5). Toto je Pavlovo ohlasovanie, hlásanie, ktoré nám všetkým dáva život. Toto evanjelium je naplnením prísľubov a spásou, ponúknutou všetkým ľuďom. Ten, kto ho prijme, je zmierený s Bohom, je prijatý ako skutočný syn a získava dedičstvo večného života.

Tvárou v tvár takému veľkému daru, aký dostali Galaťania, si apoštol nevie vysvetliť, ako je možné, že uvažujú o prijatí iného „evanjelia“, možno sofistikovanejšieho, intelektuálnejšieho… iného „evanjelia“. Treba však poznamenať, že títo kresťania sa ešte nevzdali evanjelia, ktoré ohlasoval Pavol. Apoštol vie, že ešte majú čas, aby neurobili chybný krok, ale dôrazne, veľmi dôrazne ich varuje. Jeho prvý argument priamo poukazuje na skutočnosť, že kázanie, ktoré vykonávajú noví misionári – tí, ktorí kážu o novostiach – nemôže byť evanjeliom. Naopak, je to ohlasovanie, ktoré prekrúca pravé evanjelium, pretože im bráni dosiahnuť slobodu – kľúčové slovo – získanú priľnutím k viere. Galaťania sú ešte len „začiatočníkmi“ a ich dezorientácia je pochopiteľná. Ešte nepoznajú komplexnosť Mojžišovho zákona a ich nadšenie z prijímania viery v Krista ich podnecuje k počúvaniu týchto nových kazateľov a namýšľajú si, že ich posolstvo dopĺňa to Pavlovo. Ale to nie je tak.

Apoštol však nemôže riskovať kompromisy na tak rozhodujúcej pôde. Evanjelium je len jedno a to práve to, ktoré hlásal on; iné nemôže existovať. Pozor! Pavol nehovorí, že pravé evanjelium je jeho, pretože to on ho ohlasoval, to nie! Nehovorí to. To by bola opovážlivosť, to by bola domýšľavosť. Predovšetkým potvrdzuje, že „jeho“ evanjelium, to isté, ktoré ostatní apoštoli hlásali aj inde, je jediné autentické, pretože je to evanjelium Ježiša Krista. Píše takto: «Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista» (Gal 1,11-12). Dá sa teda pochopiť, prečo Pavol používa tak tvrdé výrazy. Dvakrát používa výraz „prekliaty“, ktorý poukazuje na požiadavku držať ďaleko od spoločenstva to, čo ohrozuje jeho základy. A toto nové „evanjelium“ ohrozuje základy spoločenstva. V skratke, v tomto bode apoštol nenecháva priestor na vyjednávanie: nemožno vyjednávať.

O pravde evanjelia nemožno vyjednávať. Buď prijmeš evanjelium také, aké je, ako bolo hlásané, alebo prijmeš niečo iné. O evanjeliu však nemožno vyjednávať. Nemožno sa znižovať ku kompromisom: viera v Ježiša nie je tovarom na zjednávanie: je to spása, je to stretnutie, je to vykúpenie. Nemožno ju lacno predávať.

Táto situácia opísaná na začiatku Listu sa javí ako paradoxná, pretože sa zdá, že všetci zainteresovaní sú vedení dobrými úmyslami. Galaťania, ktorí počúvajú nových misionárov, si myslia, že prostredníctvom obriezky budú ešte oddanejší Božej vôli, a tak budú Pavlovi ešte milší. Zdá sa, že Pavlovi nepriatelia sa riadia vernosťou tradícii prijatej od otcov a veria, že pravá viera spočíva v zachovávaní Zákona. Zoč-voči tejto najvyššej vernosti dokonca ospravedlňujú svoje narážky a podozrenia na účet Pavla, ktorý je považovaný za málo ortodoxného – pravoverného vo vzťahu k tradícii. Sám apoštol si je dobre vedomý, že jeho poslanie má Božskú povahu – zjavil mu ho sám Kristus! – a preto ho vedie totálne nadšenie pre novosť evanjelia, ktoré je radikálnou a nie nejakou prechodnou novosťou: neexistujú „módne“ evanjeliá, evanjelium je vždy nové, je to novosť. Jeho pastoračná dychtivosť ho vedie k prísnosti, pretože vidí veľké riziko, ktoré hrozí mladým kresťanom. Skrátka, je potrebné sa vymaniť z tohto labyrintu dobrých úmyslov, aby sme mohli uchopiť najvyššiu pravdu, ktorá sa predstavuje ako najsúdržnejšia s osobou a kázaním Ježiša a jeho zjavením Otcovej lásky. Toto je dôležité: vedieť rozlišovať. Mnohokrát sme v dejinách videli, a vidíme to aj dnes – niektoré hnutia, ktoré hlásajú evanjelium svojím vlastným spôsobom, niekedy s pravými, vlastnými charizmami; potom však celé evanjelium zveličujú a redukujú na „hnutie“. A to nie je Kristovo evanjelium: je to evanjelium zakladateľa, zakladateľky, a to na začiatku môže pomôcť, áno, ale nakoniec to neprináša ovocie, pretože nemá hlboké korene. Z tohto dôvodu bolo Pavlovo jasné a rozhodné slovo pre Galaťanov spásonosné a je spásonosné aj pre nás. Evanjelium je Kristov dar pre nás, on sám ho zjavuje. Práve to nám dáva život.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.