Bratislava 11. decembra 2019 (HSP/Foto: MV)

Klub generálov Slovenskej republiky. Aká je jeho hlavná činnosť? Kto sú jeho členovia? Sú v klube aj ženy? Viac o klube generálov sa dočítate v rozhovore s vedúcim regionálnej skupiny Západ Klubu generálov Slovenskej republiky generálmajorom vo výslužbe JUDr. Michalom Vaľom, CSc. ktorý bol po novembri 1989 zástupcom hlavného vojenského prokurátora Českej a Slovenskej republiky a neskôr generálnym prokurátorom Slovenskej republiky

Ako viedla vaša cesta do Klubu generálov SR?

Klub generálov Slovenskej republiky vznikol v roku 2006. Jedným z jeho zakladateľov a prvým predsedom Klubu bol dnes už nebohý generálmajor JUDr. Ján Vido, ktorého som poznal ešte z doby môjho pôsobenia na Hlavnej vojenskej prokuratúre v Prahe, kedy bol riaditeľom Vojenského úradu pre právne zastupovanie. On ma informoval o vzniku Klubu a ja som prejavil záujem o členstvo v ňom.

Čo je hlavným cieľom Klubu?

Základnou úlohou Klubu je podpora ozbrojených síl SR a presadzovanie sociálnych, profesijných, kultúrnych a iných záujmov svojich členov v rámci ozbrojených síl SR, ako aj vo vzťahu k štátnym orgánom, orgánom verejnej správy a samosprávy a vo vzťahu k iným občianskym združeniam pri zachovaní si politickej nezávislosti a nestrannosti.

Ťažisko činnosti Klubu spočíva v obnove vojenských cintorínov a pomníkov slovenským vojakom padlým v oboch svetových vojnách doma i v zahraniční a pátraní po neznámych historických skutočnostiach spojených s významnými vojenskými osobnosťami našej histórie.

Koľko členov má Klub? Sú to len vojaci alebo aj policajní a iní generáli?

Aktuálne má Klub 79 členov. Sú to generáli, ktorí ešte vykonávajú aktívnu službu, ale aj generáli, ktorí sú už roky v dôchodku. Tomu zodpovedá vekové zloženie od 50 do 81 rokov. Členmi Klubu sú generáli ozbrojených síl SR (vojaci), ozbrojených bezpečnostných zborov a iných ozbrojených zborov (Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, ozbrojení príslušníci finančnej správy, dnes už neexistujúca Železničná polícia) a Hasičského a záchranného zboru.

Sú v Klube aj ženy?

Členkami Klubu sú aj súčasná prvá viceprezidentka Policajného zboru a bývalá generálna riaditeľka Colného riaditeľstva. Prvá z nich je zaneprázdnená výkonom zastávanej funkcie, druhá sa zúčastňuje celorepublikových aktivít Klubu.

Ako prebiehajú stretnutia v Klube? Aké konkrétne problémy či stanoviská sa riešia?

Dalo by sa povedať, že Klub pracuje na troch úrovniach.

Na celorepublikovej úrovni sa členovia Klubu stretávajú jeden až dvakrát ročne na členských schôdzach, ktoré prebiehajú vždy v inom objekte ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov. Tu sa stretneme aj s veliteľmi alebo náčelníkmi a príslušníkmi  navštívených súčasti, s ktorými diskutujeme o úspechoch aj problémoch. Na samotných členských schôdzach Rada Klubu a jednotliví členovia informujú o plnení úloh v predchádzajúcom období, schvaľujeme plán úloh a rozpočet na nasledujúce obdobie. Bývajú prítomní aj minister obrany a náčelník generálneho štábu ozbrojených síl SR, s ktorými diskutujeme o aktuálnych problémoch ozbrojených síl.

Okrem toho sa členovia Klubu stretávajú približne raz za dva mesiace na úrovni niektorej zo štyroch regionálnych skupín, Východ, Stred, Sever a Západ. Tu diskutujeme  o aktuálnych problémoch ozbrojených síl a ozbrojených zborov, spoločensko-politickej situácii doma aj vo svete, vojnových konfliktoch a zdrojoch možných vojnových konfliktov vo svete a iných aktuálnych otázkach.

Tretiu, najpodstatnejšiu úroveň tvorí účasť členov Klubu na externých aktivitách doma i v zahraničí. Takými sú nielen oslavy výročí SNP v B. Bystrici, Dňa ozbrojených síl v Brezovej  pod Bradlom, Dňa víťazstva nad fašizmom na Dukle a vo Svidníku, ale aj v Normandii a Moskve, výročí ukončenia prvej svetovej vojny, uctenie si pamiatky obetí leteckej havárie pri maďarskej obci Hejce a pod., ale aj účasť na vyhodnoteniach výcvikového roka a iných veliteľských zhromaždeniach náčelníka generálneho štábu a ministra obrany a na vojenských cvičeniach doma aj v zahraničí. Zástupcovia Klubu boli členmi oficiálnej delegácie SR, ktorá si v Ríme uctila 100. výročie vzniku československých légií v Taliansku, pietnej spomienky v Srbsku pri príležitosti 100. výročia Kragujevskej vzbury, po ktorej bolo zastrelených 44 vojakov trenčianskeho pešieho pluku, atď.

Uviedli ste, že Klub sa významne podieľa na obnove vojenských cintorínov a pomníkov slovenským vojakom padlým v oboch svetových vojnách doma i v zahraniční. Ktoré konkrétne pomníky či cintoríny ste v rámci činnosti klubu obnovili?

Vďaka iniciatíve členov Klubu, ich poznaniu histórie, ale aj zloženiu finančných prostriedkov a množstvu brigádnickej práce bolo obnovených viacero pamätných miest. Ako prvý sme zrekonštruovali pamätník v Brezovej pod Bradlom na Prietržskej ceste. Vďaka nám sa tak centrálne oslavy dňa Ozbrojených síl SR od roku 2009 konajú na tomto mieste. Obnovili sme vojenský cintorín z 1. svetovej vojny v Trenčíne – Kubre, práce na obnove ktorého trvali päť rokov, bola zriadená pamätná tabuľa štyrom slovenským generálom, Goliánovi, Viestovi, Malárovi a Jurechovi na mieste ich popravy v koncentračnom tábore v nemeckom Flossenbürgu, pamätník generálovi Malárovi v Starej Turej, boli obnovené alebo vybudované pamätníky padlým legionárom aj vojakom bojujúcim v armáde Slovenského štátu na Ukrajine.

Aké ďalšie podujatia ešte Klub organizuje?

Je ich mnoho, domácich i medzinárodných. Klub je napríklad spoluorganizátorom jazdy pre zabudnutého hrdinu „Motospojky“, v rámci ktorej motorkári ozbrojených síl a zborov navštevujú miesta, kde pri plnení úloh prišli o život príslušníci ozbrojených síl a zborov, na Slovensku, v Českej republike, Poľsku a na Ukrajine.

Spolupracujete aj s inými organizáciami?

Klub generálov SR je občianske združenie, ktoré sa neangažuje len pri budovaní pomníkov a kladení vencov v generálskych uniformách, neuzatvára sa do seba a snaží sa byť rôznymi formami užitočné pre spoločnosť. Pri našich aktivitách spolupracujeme so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Zväzom vojakov SR, Spoločnosťou M. R. Štefánika, Klubom vojenských výsadkárov SR, Úniou vojnových veteránov SR a UN a obdobnými združeniami v Čechách, Poľsku, Maďarsku, na Ukrajine.

Panuje všeobecná zhoda pri riešení problémov, alebo je potrebná hlbšia diskusia?

Nedochádza k vyslovene kontroverzným diskusiám, ale rôznosť názorov je bežná. Napríklad, keď sa po prvý raz diskutovalo o zriadení pomníka vojakom slovenského štátu, ktorí padli na Ukrajine, kde bojovali po boku nemeckej armády, neprepuklo hneď všeobecné nadšenie, aj keď my vojaci si uvedomujeme, že nerozhodujeme o tom, kedy, s kým a proti komu armády bojujú. O tom rozhodujú politici. Padlí vojaci na jednej aj na druhej strane sú obeťami vojnových konfliktov, dohôd a nezhôd politikov.

Ktoré známe osobnosti boli alebo sú členmi Klubu generálov SR?

Klub má aj čestných členov „in memoriam“. Takými sú generál in memoriam Milan Rastislav Štefánik, armádny generál Rudolf Viest, generálplukovník Ján Golian, brigádny generál in memoriam Ján Nalepka, generál II. triedy Štefan Jurech a armádny generál Ludvik Svoboda.

Riadnymi členmi Klubu sú minister obrany generálporučík Peter Gajdoš, náčelník generálneho štábu generál Daniel Zmeko, bývalí náčelníci generálneho štábu generál Milan Maxim, generálporučík Peter Vojtek, generál Ľubomír Bulík, generál Milan Cerovský, súčasný prezident Policajného zboru generál Milan Lučanský aj jeho predchodcovia generál Tibor Gašpar a generál Ján Packa, bývalý riaditeľ SIS generál Vladimír Mitro, predsedom Klubu je bývalý riaditeľ Národného bezpečnostného úradu generálmajor František Blanárik a členmi klubu sú aj ďalšie známe osobnosti.

Činnosť klubu sa zameriava len na samotných generálov alebo aj na ich rodiny?

Niektorých akcií sa môžu zúčastniť aj manželky alebo aj deti členov klubu, ako napríklad leteckých dní, výstupu na Kriváň, spoločenských posedení a pod., ale rozhodujúca časť aktivít je zameraná len na členov Klubu.

Pri nedávnom rozhovore mi jeden lekár povedal, že ľudia si prestávajú vážiť prácu lekárov. Hľadajú len to negatívne. Aj keď je to ich práca, chýba im obyčajné slovo ďakujem. Ako to vy cítite, ako generálov vnímajú bežní ľudia? Sú dostatočne informovaní o ich činnosti pre SR?  Oceňujú to?

V rebríčkoch dôveryhodnosti sú vojaci dlhodobo podľa prieskumov hodnotení pozitívne. Týka sa to aj lekárov vo vojenských nemocniciach, ktoré majú povesť pracovísk, kde nefunguje korupcia a každý je ošetrený aj bez „drobných pozorností“. Pozitívny podiel na vzťahu verejnosti k vojakom má aj skutočnosť, že sa nezúčastňujú len cvičení, ale aj ostrých bojových misií v rámci mierových síl OSN a NATO a záchranných akcií v prípade živelných pohrôm. Ani vojaci v hodnosti generálov neprestávajú požívať úctu väčšiny spoločnosti. Taká je aj moja osobná skúsenosť. Neviem, akú skúsenosť majú generáli polície a ostatných ozbrojených zborov. Prieskumy na túto tému neexistujú.