Túto „stratégiu“ vo veľmi rozsiahlom článku „Čo po Rusku?“ (teda to asi treba chápať tak – čo bude po likvidácii Ruska…) prezentoval jeden z najvplyvnejších poľských denníkov Gazeta Polska. Autor článku Jakub Augustyn Maciejewski nešetrí kritikou na východného suseda, obviňuje ho zo všetkých smrteľných hriechov, označuje za agresora a tradične „prezrádza“ jeho agresívne úmysly: údajne chce napadnúť takmer všetky európske štáty, obsadiť veľký kus územia EÚ a pod. Samozrejme, ako vždy v podobných prípadoch, kritik neuvádza ani jeden relálny dôkaz…

Pozoruhodné je však niečo iné: obviňujúc „ruského agresora“, poľský „expert“ navrhuje, aby Západ… rozdelil územie Ruska na niekoľko malých štátov. Podľa autora článku, by to nebolo miešanie sa do cudzích záležitostí, žiadna agresia alebo kriminál, ale taká „malá technická úprava.“ Autor tohto „projektu“ prízvukuje: “Svet potrebuje národné štáty, vrátane ruského, ale nepotrebuje starodávne impérium na čele s moderným Nerom…”

Autor článku likvidáciu Ruska ako štátu považuje za normálnu vec a navrhuje vlastne to, z čoho mainstream a západní politici obviňujú Rusko, lenže v tomto prípade napadnutie a zničenie Ruska autor považuje za spravodlivé riešenie. Priamo píše: “Rozdelenie Ruska vôbec nie je fantastický scenár.” Snaží sa dokazovať, že ruské „impérium“ treba zničiť.

Jakub Augustyn Maciejewski, samozrejme, nachádza aj „dôkazy“. Odvoláva sa na mienku poľského profesora Andrzeja Nowaka, ktorý tvrdí, že v Rusku prekvitá rasizmus a Rusi nenávidia domácich moslimov a naopak. Zasa neuvádza žiadne dôkazy, iba tvrdenia tohto profesora, ktorý svoje závery vykonštruoval na „neznámom materiáli“…

Podľa autora článku v Rusku je „duchovné vákuum“ a v krajine neexistuje žiadna idea a myšlienka, ktorá zjednocuje všetky národy a národnosti krajiny. Je presvedčený, že Rusko nemá žiadne perspektívy, pretože súčasná vláda je podľa neho zlá a prípadné víťazstvo opozície by tiež nič nevyriešilo, pretože ani tá nemá žiadnu ideu a víziu. Jakub Augustyn Maciejewski ani vodcu ruskej opozície Alexeja Navalného nepovažuje za „spasiteľa“ Ruska, tvrdí, že v prípade, ak sa stane ruským prezidentom, bude realizovať veľmi tvrdú politiku voči južným republikám, migrantom a utečencom z moslimských krajín a Zakaukazska.

Jediné východisko pre Rusko, ktoré navrhuje autor článku, je jeho rozdelenie na desiatky malých národnostných štátov. Na mieste Ruska by, podľa poľského „stratéga“ zostala Tatárska republika, Baškírsko, Ural, Západná Sibír, Východná Sibír, Európske Rusko a pod. Tvrdí, že dobrovoľný odchod mnohých národov zo zostavy Ruska by skoncoval s diktátom Moskvy. Je to logické: na mieste silného Ruska by sa vytvorili desiatky politicky a  ekonomicky bezvýznamných slabých štátov, ako napríklad, Luxembursko a Lichtenštajnsko.

Autor článku vyzýva Západ, aby nezaháľal, vysúkal si rukávy a začal pracovať na rozdelení Ruska. Hlavne, má „pomôcť“ malým republikám, aby sa vymanili spod vplyvu Moskvy. Tvrdí, že všetko funguje úplne fantasticky tam, kde Kremeľ stratil svoj vplyv: „Mier prišiel tam, kde Rusko stratilo svoj vplyv. Nádherným príkladom je Východná Európa: pobaltské krajiny, Ukrajina alebo Moldavsko žijú v mieri, kým Kremeľ nezačína využívať ruskú národnostnú menšinu, zatvárať plynové kohútiky alebo robiť nátlak v zahraničnej politike. Nie je žiaden dôvod obávať sa, že nezávislé Čečensko, Tatarstan alebo Dagestan sa premenia na svetovú hrozbu,“ tvrdí autor článku.

Nie je zmysel doslovne prekladať toto „historické dielo“ poľského autora a polemizovať s nim. Pobaltské štáty sú preňho ideálnym príkladom slobody a demokracie, zabúda iba, že pomaly polovica obyvateľstva týchto štátov sú takzvaní „neobčania“, ľudské práva ktorých sa denno-denne porušujú. O mieri, pokoji a demokracii na Ukrajine sa radšej ani nebudeme zmieňovať. To, čo sa tam deje, nevidí iba slepec.

Podľa autora článku, Moskva by sa mala mlčky prizerať, čo sa deje vo svete, a poslúchať všetkých „šéfov“ – USA, Veľkú Britániu, Nemecko a spol. Za ešte lepší variant poľský novinár považuje vytvorenie na území súčasného Ruska desiatky „nezávislých“ štátov. Otázkou je, ako by reagoval vážený Jakub Augustyn Maciejewski, keby sa dozvedel, že podobný scenár niekto pripravuje pre Poľsko – a ako by sa mu páčilo, že podobný scenár, ktorý navrhuje pre Rusko, to isté Rusko by navrhlo pre Poľsko? Nuž, no comment…

Eugen Rusnák