“Chceme skúsiť obnoviť podporu 79 hlasov vrátane dvoch, ktorí boli vylúčení zo strany Hlas, čiže rokovať treba aj s nimi, pokiaľ sami nezahlásia, že chcú spolupracovať s opozíciou a nebudú podporovať túto vládu. Či to bude možné, ukážu už najbližšie dni, možno pondelok. Záujem máme na tom, aby vládu podporovalo 79 poslancov. Vedeli sme, že vládnutie bude komplikované už pri 79-ke, je to krehká väčšina v parlamente,” povedal Gašpar. Z Hlasu-SD boli vylúčení poslanci Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš.

Podľa Gašpara je na Hlase a SNS, aby do pondelka (17. 2.) povedali, ako chcú riešiť poslancov, ktorí ich opustili. Ak k tomu nedôjde, príde so zmenami premiér Robert Fico (Smer-SD). Otázka podľa neho je, či s tým budú súhlasiť lídri SNS a Hlasu.

Vládnutie nebude podľa neho ideálne a aj po vyriešení krízy si bude vyžadovať “vážnu disciplínu” poslancov pri rokovaní parlamentu i hlasovaní. Dodal, že 79 poslancov a menej je “veľmi problémová väčšina”. List šéfa SNS Andreja Danka považuje za extrém, ktorý bude korigovaný.

Bihariová: “Sme pripravení vládnuť”

Bihariová sa obáva, že bude pokračovať marazmus, ktorého svedkami sme boli doteraz. Dodala, že aj ľudia na námestiach odkazujú, že takto sa politika robiť nedá a chcú predčasné voľby. Situácia nie je podľa nej o tom, či by PS vyhovovali predčasné voľby. “Sme pripravení vládnuť, to platí v každej situácii,” povedala Bihariová. Ide podľa nej o to, čo vyhovuje občanom.

Možností, ktoré prichádzajú do úvahy pri rekonštrukcii vlády, je viac, povedal Gašpar s tým, že očakáva postoj Andreja Danka a Matúša Šutaja Eštoka. “Od toho sa odvinie nejaká taktika,” dodal. Nezachytil debatu o tom, že by sa mohol v prípadných voľbách objaviť na kandidátke Smeru-SD súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Gašpar ho označil za silnú politickú osobnosť, no dnes je podľa neho Smer dostatočne kapacitne naplnený a nie je nutné rozmýšľať o posilňovaní.

Bihariová poukázala na chaotické zasadanie parlamentu, keď sa nevie, kedy a o čom sa bude rokovať. “Sme zvedaví, s akým konečným riešením prídu, ako dlho budú schopní zabezpečiť stabilitu,” vyhlásila o koalícii. Myslí si, že koalícia dáva najavo každému koaličnému poslancovi, že má vydieračský potenciál. Poukázala na slová premiéra, ktorý v minulosti odmietal “kupčenie” v snahe získať podporu vládnej väčšiny. PS podľa nej berie túto situáciu ako vážnu a zodpovedne sa pripravuje na prípadné vládnutie.

Gašpar: Je dobré, ak pri prvých rokovaniach o mieri Európa nesedí

Je dobré, ak predstavitelia Európskej únie nesedia pri prvých rozhovoroch o nastolení mieru na Ukrajine. Hrozilo by totiž, že by mierovému riešeniu bránili, uviedol to Tibor Gašpar. Jeho oponentka v diskusii, poslankyňa NR SR a podpredsedníčka hnutia PS Irena Bihariová, si, naopak, myslí, že Európa i Ukrajina musia byť prítomné na avizovaných rokovaniach.

Gašpar svoj názor odvíja od vyjadrení niektorých predstaviteľov EÚ i generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho deklarujúcich, že je potrebné zabezpečiť, aby Ukrajina mala pri rokovaniach o mieri silnú vyjednávaciu pozíciu. Rovnako poukázal na slová prezidenta Volodymyra Zelenského, že Európa musí vlastniť vlastnú armádu. “Tieto slová svedčia o tom, že záujmom je skôr eskalovať napätie, zbrojiť a zbrojiť, nie hľadať riešenie pre mier,” uviedol Gašpar. Upozornil aj na situáciu na začiatku vojnového konfliktu, keď podľa neho bývalý britský premiér Boris Johnson vyhovoril Zelenskému možnosť uzavrieť mier.

Bihariová si myslí, že Európa musí mať na mierových rokovaniach zastúpenie, svetoví lídri budú podľa nej sledovať len záujmy svojich mocností. “Ak bude americký prezident Donald Trump vybavovať mier sám v komunikácii s Vladimirom Putinom bez Ukrajiny, buďme si istí, že to nebude ani v prospech Európy, ani v prospech Ukrajiny a tobôž nie v prospech SR,” zdôraznila Bihariová.

Kritika amerického viceprezidenta      

Kritizovala celkovo postoj novej americkej administratívy voči Európe vrátane vyjadrení amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktoré zazneli v piatok (14. 2.) na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Vance tam obvinil Európu za obmedzovanie slobody slova. “Tí, ktorí používali v kampani klamstvá, manipulovali s verejnou mienkou, používali dezinformácie a dokázali spochybňovať výsledky volieb, sú tí poslední, ktorí majú hovoriť o tom, ako má vyzerať sloboda slova,” vyhlásila opozičná poslankyňa.

Gašpar si, naopak, myslí, že reakcie niektorých predstaviteľov Európskej únie sú potvrdením “neschopnosti progresivizmu v Európe nastaviť si zrkadlo”. Americká administratíva podľa neho hovorí o tom, čo EÚ pri súčasnom vedení odmietala. Úniu kritizuje za to, že doteraz nedokázala pristúpiť k rokovaniam s Ruskom o mieri či nastavení nových geopolitických bezpečnostných záruk do budúcnosti. Bihariová mieni, že nie je možné sa baviť o bezpečnostných garanciách s niekým, kto nevzbudzuje dôveru, že tieto dohody dodrží.

Atentát na Roberta Fica

Obaja diskutujúci sa vyjadrili k ďalšiemu priebehu prípadu atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Gašpar predpokladá, že po preštudovaní spisov navrhne prokurátor obžalobu a prípad sa dostane pred súd. Rovnako verí, že sa verejnosť dozvie zo spisov k prípadu viac informácií o pohnútkach strelca k svojmu činu, o jeho kontaktoch a prepojeniach a možnej politickej radikalizácii.

“To môže mať aj dosah na verejné zhromaždenia, ktoré sa budú konať v najbližších týždňoch, aby ľudia pochopili, že politický radikalizmus môže viesť až k násiliu a smrti,” argumentoval. Bihariová súhlasí s tým, aby časti spisu, ktoré môžu byť verejnosti prístupné, boli zverejnené. Zabráni sa tak podľa nej fabulovaniu o politickej zodpovednosti opozície za spáchaný čin.