Nikdy som sa netajil svojím skeptickým názorom na referendum. Veci, život, politika atď. sú vždy zložitejšie, aby sa bez hlbšej analýzy dalo o nich rozhodnúť formou áno – nie. Keď sa v pravekých vojenských demokraciách na úrovni kmeňa rozhodovalo o ďalšom osude spoločenstva, išlo zväčša o elementárne záležitosti bytia, vojny alebo mieru. Ale aj tam existovali rady starších, ktoré rozhodnutie všestranne posúdili a až potom predložili na ľudové hlasovanie.

Po vzniku štátu rozhodovanie o otázkach jeho fungovania a riadenia boli stále zložitejšie, a preto sa rozhodovacie procesy dostávali do stále užšieho okruhu ľudí. Tí pripravované rozhodnutie mohli všestranne posúdiť a dať na schválenie príslušnému orgánu. V dejinách sa vytvorilo mnoho systémov riadenia štátu, ktoré sa snažili o čo najefektívnejší model správy vecí verejných. V moderných štátoch sa rozvinul systém zastupiteľskej demokracie, ktorý svojím spôsobom spája systém ľudového hlasovania (referenda), ktorým sú všeobecné voľby, s požiadavkou na prijatie kvalitného a odborného rozhodnutia. Spoločnosti dáva aspoň formálnu záruku, že sa bude rozhodovať v jej mene a kvalifikovanie.

Referendum je dobrým nástrojom priamej demokracie, ale – myslím si – len v jedno-jednoznačných veciach. V komplikovaných veciach, kde treba hĺbkové analýzy, už až takým všeliekom nie je. Ľudia sa často rozhodujú na základe momentálneho pocitu, nie na základe poznania svojich skutočných záujmov. K tomu ešte pristupujú moderné formy manipulácie s verejnou mienkou a na konci takéhoto referenda je rozhodnutie, ktoré nie je v záujme občana, ale vlastníka manipulačného média.

O tom, ako sa na dnešnom Slovensku manipuluje verejná mienka, by sa dali písať romány. Vlastníci médií a poslušní vykonávatelia ich záujmov v “rúchu” novinárov šíria svoje obrazy skutočnosti, ktoré sú často na míle vzdialené od reality.Vymysleli si dokonca rôzne kritéria, ktoré majú vraj vypovedať o stave spoločnosti. Napr. akú objektívnu váhu má kritérium “vnímania korupcie”? Nie stavu korupcie, ktoré by muselo byť podložené reálnymi faktami, ale “vnímanie korupcie”, kde hlavným kritériom je pocit občana. No, a potom stačí manipulatívne hovoriť o zlodejoch, korupčníkoch, mafiánoch, ktorí rozkrádajú náš spoločný majetok, a korupcia sa nám vníma jedna radosť. Všakže, páni z OĽaNO, obuvníci, kaderníci, absolventi Oxfordu a do reči sústavne skákajúce občianky – poslankyne!

Takže ako s referendom? Do modernej spoločnosti referendum určite patrí.Ale aby mohlo byť aspoň trochu preukazné, nie výsledkom manipulácie s vedomím občanov, musí byť na uznanie jeho platnosti zachované kvórum minimálnej 50-percentnej účasti. Vychádzam z predpokladu, že dosah manipulácie so spoločnosťou nie je absolútny a pohybuje sa tak na úrovni 25 % celkovej populácie. Treba preto požadovať účasť nad 50%, aby svoj hlas museli odovzdať aj ľudia ťažšie podliehajúci manipulácii.