Môj profil 
Predplatné
V predvečer dnešného výročia Vatikán zverejnil list, ktorým sa Benedikt poďakoval za “dar edície nazvanej Teológia pápeža Františka”.
Ide o súbor 11 textov od rovnakého počtu autorov, ktoré sú podľa Benedikta iniciatívou s cieľom “oponovať a reagovať na hlúpy predsudok, že pápež František je len praktikom, ktorému chýba väčšie teologické a filozofické vzdelanie, zatiaľ čo ja mám byť len teoretikom teológie, čo len málo chápe konkrétny život dnešného kresťana”.
Zobrané texty podľa Benedikta ukazujú, že “pápež František je človekom hlbokej filozofickej a teologickej formácie, a preto pomáhajú vybadať vnútornú kontinuitu medzi oboma pontifikátmi, aj napriek rozdielom v štýle a temperamente”.
Druhý muž Vatikánu, štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin, označil päť rokov, ktoré v utorok uplynuli od zvolenia kardinála Jorgeho Maria Bergoglia za pápeža, za “pontifikát radosti” z lásky Boha. Parolin to uviedol v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.
Za kľúčové body doterajšieho pápežovho účinkovania označil jeho najdôležitejšie dokumenty: ide o pápežskú exhortáciu Evangelii gaudium, ktorý je akýmsi programovým textom pontifikátu, encykliky Amoris laetitia a Laudato si. Parolin pritom poukázal na to, že všetky tieto texty “vždy poukazujú na radosť”.
Ďalším znakom Františkovho pontifikátu je podľa Parolina milosrdenstvo ako osobná a bezmedzná láska Boha ku všetkému stvorenstvu i radosť “zo šírenia tejto dobrej zvesti, ktorá je zdieľaná – radosť má ten, kto evanjelium šíri, i ten, kto ho prijíma”.
Tretí charakteristický rys Františkovho pontifikátu Parolin vidí v “evanjelizačnej snahe cirkvi dávajúcej sa do pohybu”.
Parolin v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas spomenul aj kritiku, ktorú vyvolalo Františkovo pôsobenie na čele katolíckej cirkvi. Sekretár však pripomenul, že kritizovaný bol každý pontifikát.
Parolin však vyzval rozlišovať medzi kritikou deštruktívnou, agresívnou a naozaj zlomyseľnou a kritikou konštruktívnou.
Prvý prípad odporučil vnímať ako “kríž, tŕňovú korunu, ktorú máme všetci niesť, ale v cirkvi najmä tí, ktorí majú zodpovednosť a teda aj verejnú rolu”. “S tým (kritikou) sa nedá nič robiť, je nevyčerpateľná a bude tu vždy,” uviedol.
Pokiaľ ide o konštruktívnych kritikov, podľa Parolina ich treba brať do úvahy, pretože môžu v cirkvi pomôcť k zdokonaleniu služby a smerovať k vytváraniu spoločenstiev.
.jpg)
