Názov obce súvisí s legendou o troch biblických Máriách, ktoré sa kedysi údajne do Camargue doplavili až zo Svätej zeme. Dôležitou postavou v ich príbehu je aj Čierna Sára – patrónka Rómov, ktorí sa za ňou každoročne do Camargue vydávajú na púť – náboženskú, ale plnú farieb, emócií, tanca a chytľavej hudby, napísal portál Avignon&Provence.com.

Legenda hovorí, že keď sa v čase po Ježišovom ukrižovaní v Palestíne začalo prenasledovanie kresťanov, židia sa chceli zbaviť viacerých oddaných Ježišových stúpencov. Posadili ich na loď bez vesiel a plachiet a vyslali na more.

Zloženie posádky tejto lode pritom vždy závisí od rozprávača legendy, ale prakticky všetky príbehy sa zhodujú v tom, že loď sa okolo roku 40 nášho letopočtu doplavila k brehom Provensálska.

Najčastejšie sa spomína, že na lodi sa plavili tri Márie: Mária Magdaléna, Mária Jakubova, ktorá bola sestrou Ježišovej matky a matkou apoštola Jakuba mladšieho, a Mária Salome – matka apoštola Jána a Jakuba staršieho. Spolu s nimi sa vraj dostali do Provensálska aj v Biblii spomínaný Lazar so svojou sestrou Martou.

Kým Mária Magdaléna údajne pokračovala v ceste do jaskyne La Sainte-Baume pri Marseille, Marta do Tarasconu a Lazar do Marseille, dve zvyšné Márie zostali tam, kde sa vylodili – v súčasnom mestečku Saintes-Maries-de-la-Mer.

V príbehu však vystupuje ešte jedna dôležitá postava – žena tmavej pleti menom Sára-Egypťanka. Kým katolíci veria, že Sára bola slúžkou Márie Jakubovej a Márie Salome a doplavila sa s nimi zo Svätej zeme, Provensálčania tvrdia, že Sára sa s Máriami stretla až v Provensálsku a bola prvým človekom, ktorý ich na novom mieste privítal a rozpoznal ich svätosť.

Pravdivosť tohto tvrdenia však spochybňuje fakt, že Rómovia do Francúzska a Provensálska prišli až v 15. storočí, upozorňuje spomínaný portál z Avignonu.

Korunu všetkým legendám nasadil spisovateľ Dan Brown v románe Da Vinciho kód, v ktorom tvrdí, že Sára bola dcérou Ježiša a Márie Magdalény.

Nech je, ako chce, obe Márie a Čierna Sára sú pre mestečko Saintes-Maries-de-la-Mer (v preklade Sväté Márie z mora) nesmierne dôležité. Jeho najnavštevovanejšou pamiatkou je totiž pôvodne románsky Kostol svätých Márií, kde sa údajne v malej drevenej truhle nachádzajú relikvie – pozostatky všetkých troch žien.

Rómski pútnici však do Saintes-Maries-de-la-Mer prichádzajú v prvom rade pre bohato zdobenú sochu Čiernej Sáry, ktorá sa nachádza v krypte kostola a ktorú nezriedka na znak vďaky za ochranu zahalia až do 40-50 plášťov.

Za svojou patrónkou prichádza do Camargue každý rok v máji približne 50.000 Rómov z celej Európy. Pre atmosféru, ktorú pútnici dokážu vytvoriť, v dni púte do obce s 3000 obyvateľmi prichádzajú ďalšie stovky zvedavých turistov.

Vrcholom osláv patrónky Rómov sú dva dni – 24. a 25. máj. Prvý deň sa koná slávnostná procesia, na ktorej čele mladíci z Camargue sediac na bielych koňoch vynášajú z kostola sochu Čiernej Sáry. Nesú ju až k moru, kde ju požehná biskup. Následne sochu odnesú v procesii späť do kostola. V druhý deň na more v loďke vynesú aj sochy oboch svätých Márií.

Tradícia týchto pútí trvá od stredoveku a ich podoba je vždy rovnaká: dav so sviečkami v rukách, ktorý spieva, tancuje a prevoláva na slávu. Večer v oba dni sa v kostole konajú vigílie a nočné modlitby.

Púť je prispôsobená zvyklostiam kočujúcich Rómov, pre ktorých sú obrady v Saintes-Maries-de-la-Mer hlavným vonkajším prejavom ich zbožnosti. Negatívne skúsenosti, ktoré mnohí z nich získali v iných kostoloch, ich v podstate posilnili v presvedčení, že púť treba absolvovať v rámci svojej komunity. Májová púť a niekoľko dní strávených v Saintes-Maries-de-la-Mer je obdobím intenzívnej evanjelizácie, najmä detí, i vnútorných konverzií. Mnohí Rómovia túto príležitosť využívajú aj na stretnutia širokej rodiny či krst svojich detí.

Kultu Čiernej Sáry a tradícii rómskych pútí je venované aj miestne múzeum pomenované po markízovi Folcovi de Baroncelli-Javonovi, ktorý v roku 1935 viedol vôbec prvú rómsku procesiu s vynášaním sochy Sáry do mora a vďaka ktorému túto púť uznala aj cirkev.

Šľachtic, ktorý bol veľkým humanistom, chcel údajne takto prelomiť tradíciu vylúčenia Rómov z náboženských pútí a dať aj im možnosť putovať za “svojou svätou”. V neďalekom Pioch Badet sa nachádza Cigánske múzeum (Musée tzigane), v ktorom sú vystavené farebné maringotky, rómske umenie a predstavujú tam aj tradície tohto etnika.