Môj profil 
Predplatné
Ako Mons. Habert vysvetlil, kostoly nie sú len miestom kultu, kde sa slávi eucharistia, ale musia byť viac otvorené aj v zmysle prijatia ľudí, vyučovania a katechézy. Musia sa stať oblasťou, do ktorej „Boží ľud môže a má investovať“.
„Môže byť 42-tisíc francúzskych kostolov v budúcich rokoch čisto pod zodpovednosťou správcu farnosti?“ – kladie si otázku séeský biskup. Pri odpovedi je potrebné si uvedomiť, že využitie kostolov je vo Francúzsku úzko spojené s otázkami kultúry a kultúrneho dedičstva a je tiež ovplyvnené zákonmi o oddelení Cirkvi od štátu z rokov 1905-1907. Vo vzťahu medzi vierou a kultúrou je v prvom rade potrebné rozvíjať dialóg, pokračuje biskup, a to dialóg s politikmi, so svetom umenia, s miestnymi obyvateľmi, ktorí majú prvé miesto v starostlivosti o posvätné miesta.
Je tu však tiež potrebná obozretnosť, upozorňuje Mons. Habert. Aj keď Kódex cirkevného práva hovorí o podmienkach, za akých môže sa v kostole konať kultúrne vystúpenie, tento spôsob využitia musí byť predmetom pozorného skúmania: «Nemôže sa prejsť od kultu ku kultúre každého druhu», zdôrazňuje biskup.
Dokument napokon zdôrazňuje kritérium „nádeje“. Nestačí len spolužitie so svetom kultúry alebo štátneho vlastníctva. Takýto vzťah musí vzbudzovať „nádej, že naša Cirkev je vždy prostredníctvom svojich kostolov miestom stretnutia, prijatia a dialógu“, tvrdí francúzsky biskup. Aj napriek finančnej a materiálnej záťaži v určitých situáciách, katolíci musia kostoly stále pokladať „za šancu a nie za bremeno, ktoré treba niesť“.
Na záver Mons. Habert pozýva každú diecézu vytvoriť „jednotky bdelosti“, ktorých úlohou bude kontrolovať a strážiť čo najlepšie využitie kostolov.
