Francúzske protesty sa môžu rozšíriť do Európy

K zrážkam v Sainte-Soline došlo po podobných scénach vo zvyšku Francúzska. Pred dvoma týždňami vypukli nepokoje na námestí Place de la Concorde v Paríži, pričom po noci plnej násilia a chaosu bolo zatknutých 120 osôb. Dôvodom týchto protestov neboli vodné diela, ale to, že prezident Emmanuel Macron oznámil zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Komentátori rýchlo upozornili, že dôchodky sú vo Francúzsku už dlho horúcou témou, ktorá môže vyvolať protesty a odpor verejnosti. Už v roku 1995 sa v krajine konali masové štrajky proti návrhom na zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Takzvaný Juppého plán – pomenovaný podľa Alaina Juppého, vtedajšieho nového premiéra – bol po najväčších masových protestoch od roku 1968 rýchlo odložený. Spolu s vonkajším vnímaním Francúzska ako krajiny s jedinečným sklonom k občianskym nepokojom to väčšine komentátorov poskytuje dostatočný kontext.

Čo má však dôchodková reforma spoločné s nádržou v západnom Francúzsku? Prečo vyzerali scény v Paríži a Sainte-Soline tak podobne napriek tomu, že mali radikálne odlišné príčiny? Čiastočne sa to pravdepodobne dá vysvetliť účasťou krajne ľavicových agitátorov na oboch udalostiach. Toto vysvetlenie však len vyvoláva otázku: Prečo tieto radikálne elementy tak ľahko dokázali vybičovať dav?

Možno najlepším spôsobom, ako pochopiť, čo sa deje vo Francúzsku – a prečo to môže mať širší význam pre ostatné európske krajiny – je zamyslieť sa nad tým, kedy sa nedávne protesty vlastne začali. Bez veľkých fanfár vyšli 16. októbra minulého roka do ulíc desaťtisíce Parížanov. Protesty zorganizovali ľavicové opozičné skupiny vrátane tých istých odborových zväzov, ktoré zorganizovali nedávne protesty proti dôchodkovej reforme. Ich obavy? Rastúce životné náklady. Podobné protesty nasledovali aj v januári, keď tisíce pracujúcich pochodovali po celej krajine, aby požadovali riešenie krízy životných nákladov.

Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že tento problém je už nejaký čas hlavným problémom. Celoeurópsky prieskum uskutočnený v októbri minulého roka ukázal, že väčšina voličov v štyroch najväčších európskych krajinách očakáva v nasledujúcich mesiacoch sociálne nepokoje a verejné protesty v dôsledku rastúcich životných nákladov. Možno tieto prognózy voličov neboli ani tak presné, ako skôr sebanaplňujúce. Zaujímavé je, že prieskum ukázal, že problémy sa vyostrili najmä vo Francúzsku. V Británii a Nemecku každý piaty človek uviedol, že sa s rastúcimi životnými nákladmi vyrovnáva dobre, v Poľsku a Francúzsku tak odpovedal len každý dvadsiaty.

To všetko vedie k záveru, že dôchodky a rezervy môžu byť len urýchľujúcimi faktormi sociálnych nepokojov, ktorých sme svedkami vo Francúzsku. Skutočnou príčinou môžu byť rastúce životné náklady. Prvú udalosť Francúzskej revolúcie – takzvaný Deň dlaždíc – nominálne spôsobili aristokrati, ktorí sa odmietli vzdať svojich daňových privilégií. Udalosti však urýchlil rast životných nákladov, ktorý bol zasa spôsobený slabou úrodou, čo viedlo k vysokým nákladom na chlieb.

To vyvoláva nepríjemnú perspektívu, že to, čo vidíme, nemusí byť len vo Francúzsku. Životné náklady rastú v celej Európe v dôsledku energetickej krízy, ktorú čiastočne spôsobili západné sankcie voči Rusku. Najmä v januári sa vo Francúzsku zvýšili ceny elektriny o 15 %; bez vládnych dotácií by sa zdvojnásobili. Dovoz plynu do Európy je pritom tento rok na historickom minime. Skvapalnený zemný plyn nahradil časť ruského plynu, ale ani zďaleka nie dostatočne. To naznačuje, že nás čaká ťažká zima – pravdepodobne oveľa ťažšia ako tá minulá. To, čo vidíme vo Francúzsku, môže byť začiatkom oveľa väčších sociálnych nepokojov v celej Európe v nasledujúcich mesiacoch.