Môj profil 
Predplatné
Na programe, ktorý by mal trvať 15 rokov, sa zúčastňuje Národný inštitút pre poľnohospodársky výskum (INRA) aj Francúzsky inštitút pre vinič a víno z Montpellier. Cieľom dlhodobého programu je vytvoriť štyri až päť nových odrôd viniča, ktoré budú schopné odolať budúcim klimatickým výzvam.
“Ide o kríženie odrôd registrovaných v Champagne, medzi odrodami, ktoré sú prirodzene odolné voči niektorým chorobám, alebo ktoré majú jedinečné vlastnosti, napríklad neskoré dozrievanie, a môžu získať prirodzenú odolnosť alebo lepšiu pestovateľskú schopnosť na prispôsobenie sa novým klimatickým podmienkam,” uviedol Thibaut Le Mailloux z Výboru
Champagne, organizácie, ktorá zastupuje pestovateľov a obchodníkov s touto komoditou. Odborníci z tejto oblasti upozorňujú, že od roku 1990 dochádza k badateľným zmenám zapríčinených teplejšou klímou. Kvitnutie začína asi dva týždne skôr, strapce hrozna sú väčšie a hladina alkoholu v hrozne vzrástla o takmer jeden stupeň. Zvyšovanie emisií CO2 optimalizuje fotosyntézu plodín.
Vinári a výrobcovia šampanského momentálne z tejto situácie ťažia, z dlhodobého hľadiska však budú stratoví. Najmä ak sa potvrdia predpovede odborníkov na klímu, že priemerná globálna teplota sa do roku 2100 zvýši o jeden až päť stupňov Celzia.
Kríženie by sa malo týkať sedem odrôd hrozna, predovšetkým Pinot Noir, Chardonnay a Pinot Meunier. Ďalšie v poradí sú Arban, Petit Meslier, Pinot Gris a Pinot Blanc.
.jpg)
.jpg)
