Môj profil 
Predplatné
Minister financií USA Jack Law v marci 2016 predstúpil pred Kongres s vyhlásením, že politika sankcií sa môže ako bumerang vrátiť a udrieť na ekonomický priestor USA, v prípade ak zamotá pravidlá obchodu a zneprehľadní ich. A zdá sa, že práve to sa začalo diať. Sankcie začali udierať na finančné a obchodné pozície USA vo svetovom biznise.
Posledné analýzy amerického inštitútu Katona a Centra novej americkej bezpečnosti (CNAS) navyše dokazujú že reálny úspech a produktivita sankcií sa čoraz viac ukazuje ako iluziórna.
Analytička Emma Ashword z Inštitútu Katona označila sankcie proti Rusku ako neúčinné a poukázala na ich negatívny efekt v americkom ekonomickom priestore. Navyše napätie medzi USA a Európou, ktoré kvôli sankciám vzniklo sa čoraz viac prehlbuje a obľúbenosť USA u európskych spojencov rapídne klesá.
Vo štvrtok 28.4.2016 Dolná Snemovňa Francúzskeho parlamentu hlasovala za zrušenie režimu sankcií. Vo februári 2016 talianska poslankyňa PACE Debora Bergaminiová vyčíslila, že od zavedenia sankcií proti Rusku v roku 2014 stratilo Taliansko už 1,25 miliardy Euro. Podľa jej názoru Európa platí za Američanmi zavedené sankcie veľmi vysokú cenu a treba to zmeniť.
Boj za zrušenie sankcií silnie aj v Nemecku, píše Foreign Policy. V marci 2016 minister ekonomiky a energetiky Nemecka Sigmar Gabriel vyzval EÚ pripraviť podklady na anuláciu sankcií ešte do leta 2016. Podľa tvrdení odborníkov EU kvôli protiruským sankciám sa znížil hrubý domáci produkt o takmer 0,5%. Rakúsky inštitút ekonomických vied uviedol, že ak by trvali sankcie ešte 5 rokov, EÚ stratí viac ako 92 miliárd eur a stratí okolo 2,2 milióna pracovných miest.
Centrum novej americkej bezpečnosti (CNAS) uviedlo, že sankcie nemajú až tak silný dopad na štáty, voči ktorým boli zavedené, ako sa predpokladalo.
Najväčší úspech dosiahla politika sankcií namierených voči Iránu, v období rokov 2000 – 2010. Politiku sankcií vtedy plnili okrem USA, EÚ, Austrálie, Kanady, Ruska a Číny takmer všetky štáty sveta a Irán bol prakticky v izolácii. Štáty, ktoré sa sankcií voči Iránu zúčastňovali, ani nespochybňovali dôvody, pre ktoré boli sankcie zavedené (iránsky jadrový program). Dnes už sú sankcie voči Iránu minulosťou a iránsky jadrový program s pomocou Číny a Ruska existuje ďalej, takže Irán tlak USA ustál a americké sankcie nesplnili to, čo USA očakávali.
Sankcie proti ďalším štátom neboli tiež až tak efektívne, ako administrácia amerického prezidenta predpokladala. Embargo voči Severnej Kórei, zavedené kvôli severokórejskemu programu výroby jadrových zbraní, nezabránilo severokórejskému režimu vykonať už štyri jadrové skúšky. Sankcie proti Somálsku s cieľom oslabiť financovanie teroristickej skupiny Aš Šabab síce prinieslo problémy bežným obyvateľom, finančný potok Aaš Šababu sa však nestenčil.
V sankciách proti Rusku platí vysokú cenu Európa, v európskom priestore tak silnejú hlasy voči USA, vďaka ktorým sa sankcie zaviedli. Odpor silnie najmä v Nemecku a Francúzsku, ktoré čoraz tvrdšie nástoja na ukončení režimu sankcií. Európa chce sankcie voči Rusku ukončiť ešte v lete 2016.
Vzťahy medzi Ruskom a Západom sa zhoršili v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Na konci júla 2014 EU a USA zaviedli čiastočné sankcie na niektoré fyzické osoby a spoločnosti, ktoré podľa ich názoru participovali na ruských aktivitách voči Ukrajine. Postupne sa sankcie rozšírili na celé sektory ruskej ekonomiky. Ako odpoveď Rusko výrazne oklieštilo import tovaru všetkých európskych krajín, ktoré sa pridali k sankciám voči Rusku, na svoje trhy. V júni, keď pod americkým nátlakom súhlasila EÚ s predĺžením sankcií o rok, Rusko reagovalo recipročne a predĺžílo svoje sankcie do 5 augusta 2016.
Branislav Krasnovský
.JPG)
.jpg)
.jpg)
