Tesný súboj ľavice s pravicou

Fínsko ide hlasovať vo veľmi tesnom prezidentskom súboji. Dvaja hlavní uchádzači zastupujú ľavicu a pravicu fínskeho politického spektra a pred otvorením volebných miestností ich delia len tri percentuálne body.

Fíni sa tento týždeň vydávajú k volebným urnám, kde sa začína predbežné hlasovanie v prezidentských voľbách, pričom kľúčové hlasovanie sa uskutoční koncom mesiaca.

Volebné modely naznačujú, že tretina voličov doma a v zahraničí by mohla odovzdať svoj hlas pred 28. januárom. V tomto hlasovaní môžu hlasovať aj Fíni žijúci zahraničí.

Z deviatich kandidátov sa dvaja stali jasnými favoritmi na postup do druhého kola. To sa má konať v polovici februára. Avšak neskorý nárast krajne pravicového kandidáta by mohol byť ešte prekvapením…

3 percentuálne body

Dvaja bývalí ministri zahraničných vecí, Alex Stubb z vládnucej pravicovej Strany národnej koalície (miestni ju poznajú pod názvom Kokoomus) a Pekka Haavisto, politik zelených, jasne viedli v prieskumoch verejnej mienky.

Počas dlhej kampane, v ktorej kandidáti čelili skúmaniu všetkého, od ich schopností v oblasti zahraničnej politiky až po obľúbenú hudbu, knihy, jedlo, autá, na ktorých jazdia, a príspevky ich domácich miláčikov na sociálnych sieťach.

Najnovšie prieskumy ukazujú, že Stubb a Haavisto sa od seba delia o tri percentuálne body.

Úloha prezidenta vo Fínsku je jednou z mála v Európe, ktorá je volená priamo a nie je prevažne ceremoniálna – na rozdiel napríklad od Talianska, Nemecka, Estónska alebo Poľska. Táto funkcia je spojená aj s ústavnou zodpovednosťou za zahraničnú politiku mimo EÚ a jej držiteľ je vrchným veliteľom fínskych obranných síl.

Fínsky prezident však nemôže konať jednostranne: počas svojho šesťročného funkčného obdobia musí spolupracovať so súčasnou vládou.

Za úradujúceho prezidenta Sauliho Niinistöa nadobudol tento úrad ešte väčší význam. Fínsko sa totiž snažilo upevniť svoje desaťročia trvajúce spojenectvo s NATO a formálne vstúpiť do vojenskej aliancie.

Pravicový Alex Stubb

Alex Stubb, bývalý fínsky premiér a minister zahraničných vecí s americkým vzdelaním, bol posledných sedem rokov mimo frontovej politiky. Najprv pracoval v Európskej investičnej banke v Luxemburgu a potom na univerzite v Taliansku.

Táto neprítomnosť ho možno do istej miery chránila pred bolesťami fínskych vnútropolitických drám. Jeho strana Kokoomus vytvorila koaličnú vládu s krajne pravicovou stranou Fínov – Finns. Tú však od nástupu k moci v lete minulého roka sprevádzajú kontroverzie týkajúce sa rasizmu, podpory etnonacionalistických konšpiračných teórií a prepojenia na neonacistické skupiny.

Hoci Stubb zatiaľ zostáva mimo vládneho diania, stále priťahuje podporu krajne pravicových voličov. Tí by uprednostnili jeho v prezidentskom paláci pred jeho liberálnym, zeleným, homosexuálnym súperom.

„Voliči by s Alexom Stubbom získali medzinárodne veľmi dobre prepojeného a politicky skúseného prezidenta s rozsiahlymi znalosťami Európskej únie a európskej politiky,“ hovorí Jenny Karimäki, politologička z Helsinskej univerzity.

Viacjazyčný Stubb bol počas celej svojej politickej kariéry horlivo proeurópsky a podporoval členstvo v NATO dávno predtým, ako to bolo v móde.

Vyskytli sa však otázky o jeho faktore “sympatie”. A to najmä preto, že jeho strana je tradične vnímaná ako strana fínskych boháčov . Jeho švédsko-fínsky pôvod, elitné vzdelanie, záľuba v značkových oblekoch a niekedy aj hrubý prístup môžu Fínov z robotníckej triedy poriadne naštvať.

Stubbova kampaň uviedla, že je príliš zaneprázdnený na to, aby odpovedal na otázky, ktoré mu vopred poslala redakcia Euronews.

Pekka Haavisto zastupuje ľavicu

Pekka Haavisto sa chce stať fínskym prezidentom už po tretí raz, v posledných dvoch voľbách skončil druhý za Saulim Niinistöom.

Haavisto, prvý otvorený homosexuálny minister v Európe, je so svojím partnerom už viac ako 20 rokov priekopníkom zastúpenia LGBTQ na najvyšších úrovniach politiky:. Vdie svoju stranu a pracuje ako vyslanec OSN.

„Voliči by získali prezidenta, ktorý zastával kľúčovú pozíciu ministra zahraničných vecí počas fínskeho procesu v NATO. Má špičkové znalosti v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Má tiež zázemie a skúsenosti ako mierový vyjednávač v krajinách globálneho Juhu,“ vysvetľuje politologička Jenny Karimäki z Helsinskej univerzity.

Haavisto pre Euronews hovorí, že v jeho kampani je cítiť “pozitívny impulz”, keďže obchádza krajinu v novom volebnom autobuse.

„Ľudia veľmi radi diskutujú o národnej bezpečnosti. Vo vzduchu je cítiť veľké nadšenie,“ dodáva.

Haavisto, ktorý počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí zdanlivo ľahko odvracal potenciálne škandály, bol napriek tomu kritizovaný za to, že je náročným manažérom. Kritizovali aj to, ako postupoval v prípade programu na návrat fínskych žien vydatých za bojovníkov ISIS a ich detí, ktorí uviazli v utečeneckom tábore v Sýrii.

Haavisto tiež možno zašiel priveľmi ďaleko v snahe zaujať ako univerzálny kandidát, pričom si odcudzil niektorých ľavičiarov. V rámci stratégie na prilákanie voličov zo stredu a mäkkej pravice

„Haavistove výsledky a jeho riadiace schopnosti a štýl boli vo fínskych médiách predmetom hodnotenia,“ dodáva Jenny Karimäki z Helsinskej univerzity.

Súboj ďalších siedmych kandidátov

V súboji je sedem ďalších kandidátov, ale zatiaľ sa nezdá, že by niektorý z nich prerazil na národnej úrovni.

Líderka strany Ľavicová aliancia Li Anderssonová je považovaná za jednu z najbystrejších političiek svojej generácie, ale jej prieskumy sa stále pohybujú v stredných jednociferných číslach.

Jutta Urpilainenová odišla z funkcie fínskej eurokomisárky. Do boja sa zapojila len oneskorene a trochu polovičato koncom minulého roka, ale sociálnym demokratom sa nepodarilo získať žiadnu skutočnú podporu.

Kresťanská demokratka Sari Essayahová je bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu a majsterka sveta v rýchlostnej chôdzi na 10 000 metrov z roku 1993. Vedie svoju druhú prezidentskú kampaň a jej prieskumy sa stále pohybujú okolo 1 – 2 %.

Hjallis Harkimo, milionárska hviezda televíznych reality šou, ktorý založil vlastnú politickú stranu Movement Now, sa v tejto oblasti pohybuje tiež na úrovni 1-2% .

Olli Rehn zo Strany stredu je ďalší bývalý komisár EÚ a v súčasnosti predseda Fínskej centrálnej banky. Vedie solídnu kampaň a vo svojich vystúpeniach vyzerá “prezidentsky”, ale jeho strane sa od posledných parlamentných volieb nedarí, čo sa na ňom takmer určite odrazí. Rehn bude mať šťastie, ak v prvom kole získa viac ako 10 % hlasov.

Mika Aaltola, nezávislý kandidát so skúsenosťami v oblasti zahraničnej politiky, zaznamenal v prieskumoch prepad. Pred rokom patril medzi hlavných favoritov a v súčasnosti sa pohybuje na nízkych jednociferných číslach. Nedostatok straníckej infraštruktúry na podporu jeho kampane a chýbajúce predchádzajúce politické skúsenosti sa ukázali ako slabé stránky jeho prezidentskej kandidatúry.

Kandidát krajne pravicovej strany Finns Jussi Halla-aho sa pokúšal kampaň rozpaľovať čoraz populistickejšou rétorikou. Ppodal policajné hlásenie na mladého zeleného politika a komika za to, že ho nazvali “fašistom”; a tiež povedal, že poslanci parlamentu a ministri vlády by mali byť rodení Fíni bez zahraničného pôvodu, čo bolo kritizované ako protiústavné.