Môj profil 
Predplatné
Madrid 22. augusta (TASR) – Hádky o to, kto ponesie najväčšie bremeno úspor v Španielsku, ohrozujú plán premiéra Mariana Rajoya, ktorý sa snaží zvládnuť finančné problémy tretej najväčšej ekonomiky a eurozóny a vyhnúť sa záchrannému úveru. Vláda v Madride už pritom musela požiadať o úver z eurovalu pre svoje banky.
Zdá sa teda, že obdobie úľavy, keď výnosy z 10-ročných španielskych dlhopisov za uplynulý týždeň klesli na 6,2 % z 6,9 %, trvalo len krátko a už končí. Hádky medzi centrálnou vládou, regiónmi a mestami o škrty vo výdavkoch a rozdelenie príjmov z daní podkopávajú snahy kabinetu o zníženie rozpočtového deficitu. Analytici, ktorých oslovila agentúra Bloomberg predpovedajú, že Španielsku sa pre recesiu nepodarí zredukovať schodok v rozpočte v tomto roku na 6,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a na budúci rok ho stlačiť na 4,5 % HDP.
A vzhľadom na to, že rozpočtové ciele Španielska sa "vzďaľujú" riziko, že krajina bude nútená požiadať o záchranný úver stúpa, tvrdia vo svojej správe Jaime Becerril a Axel J. Finsterbusch, analytici londýnskej pobočky JPMorgan Chase & Co. Podľa nich by mal Madrid prijať ďalšie úsporné opatrenia, ak chce znova získať dôveru trhov.
Situáciu však komplikuje postoj regionálnych samospráv. Až päť zo 17 autonómnych regiónov v Španielsku oznámilo, že budú bojkotovať naradenie, podľa ktorého nemajú zadarmo poskytovať zdravotnú starostlivosť ilegálnym imigrantom. Niektoré radnice sa zase aj napriek prikázanému šetreniu rozhodli rozdávať zadarmo učebnice, či kompenzovať zamestnancom vo verejnom sektore zníženie platov.
Španielsko už pritom čerpá úver vo výške 100 miliárd eur na záchranu bánk, ktoré zápasia s nesplácanými hypotékami. Rajoy teraz zvažuje, či nepožiada o finančnú pomoc pre celú krajinu, aby nemusel pristúpiť k v poradí už štvrtému kolu zvyšovania daní a znižovania výdavkov v priebehu ôsmich mesiacov.
Radnice sa zase domáhajú zmien v rozdeľovaní príjmov a argumentujú, že aj regióny by sa mali podieľať na výdavkoch na školstvo. V Madride sa momentálne diskutuje o obmedzení niektorých služieb. Vedeniu hlavného mesta sa tiež nepáči, že 83 % z daní, ktoré vyzbiera, ide do chudobnejších regiónov. Valencia, ktorá je druhým najchudobnejším regiónom Španielska zase tvrdí, že jej dlh by bol o 60 % nižší, keby dostávala financie na základe počtu obyvateľov.
"Problémom je, že každý sa usiluje získať čas hádzaním viny na druhých," konštatuje José Antonio Herce, konzultant spoločnosti Analistas Financieros Internacionales. "Nikto nechce voličom povedať, že Španielsko musí plniť ciele a s tými finančnými zdrojmi, ktoré má, lebo ďalšie peniaze jednoducho nie sú," dodal.
Ale ani centrálna vláda neškrtá výdavky tak rázne ako by mala. Kabinet odmietol znížiť v budúcom roku dôchodky a predĺžil termín na vyplácanie sociálnych dávok dlhodobo nezamestnaným pre obavy zo sociálnych nepokojov. Práve zmeny v systéme dôchodkov, ktoré sa podieľajú až na 32 % na výdavkoch štátu, sú jedným z úsporných opatrení, ktoré Madridu odporučili Európska komisia a Medzinárodný menový fond, ale vláda ho zatiaľ nezaviedla.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
.jpg)
