Podľa Osborna je veľmi dôležité, aby firmy aj jednotlivci platili povinné dane. Spresnil, že účastníci stretnutia dosiahli zhodu aj pri ďalších témach, a bolo ich viac, ako naznačovali predchádzajúce vystúpenia politikov.
Jedným z kľúčových bodov rokovaní bola nedokončená reforma bankového dohľadu. Osborne na spoločnej tlačovej konferencii s guvernérom britskej centrálnej banky BoE Marvynom Kingom skonštatoval, že G7 chce urýchliť zavádzanie opatrení, ktoré ochránia daňových poplatníkov a zabezpečia, aby sa nemuseli v budúcnosti podieľať na záchrane bánk.
“Je dôležité urýchlene dokončiť plánované reformy a zabezpečiť, že žiadna banka už nebude príliš veľká na to, aby ju vlády mohli nechať zbankrotovať,” vyhlásil Osborne.
Ďalšou témou stretnutia bolo oživenie hospodárskeho rastu. Ministri sa zhodli na tom, že aj keď sa situácia na finančných trhoch upokojila a niektoré členské štáty G7 už zaznamenali prvé náznaky zlepšovania aj v ekonomike, čaká ich ešte veľa ťažkých úloh na ceste k zotaveniu globálnej ekonomiky a udržaniu jej rastu. Diskutovalo sa aj o zmiernení úsporných opatrení, ktoré presadzujú USA, Francúzsko a Taliansko, zatiaľ čo Nemecko, Británia a Kanada to považujú za chybu.
Podľa Osborna je každému jasné, že v strednodobom časovom horizonte je potrebné skonsolidovať verejné financie, ale tento proces by zároveň mal byť “flexibilný”.
Ministri potvrdili aj predchádzajúcu dohodu, že krajiny nebudú devalvovať svoje meny, aby podporili konkurencieschopnosť domácich firiem a nástroje menovej politiky budú využívať iba na podporu domácej ekonomiky. Niektoré štáty totiž znepokojuje oslabovanie japonskej meny jen, ktoré zvýhodňuje japonských exportérov.
Summit G7 (USA, Kanada, Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Japonsko) je dnes už v podstate raritou. Predstavitelia skupiny sa totiž v ostatných rokoch pravidelne stretávajú na “okraji” summitu G20. Naposledy sa samostatne zišli v roku 2009.