FINANCIE: Nárast dlhu SR by sa mal zastaviť o dva roky tesne pod 57 %

Bratislava 16. apríla (TASR) – Nárast verejného dlhu SR by sa mal zastaviť v roku 2015 tesne pod hranicou 57 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktorej dosiahnutie by podľa ústavného zákona o dlhovej brzde znamenalo povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet. Pomôcť tomu má rýchlejšie ako európskymi pravidlami vyžadované znižovanie deficitov v rokoch 2014 a 2015. V komentári k aktuálnemu Programu stability na roky 2013 až 2016, ktorý po jeho pripomienkovaní a schválení musí vláda do konca apríla predložiť Európskej komisii (EK), to konštatuje riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Martin Filko.

Európske pravidlá požadujú, aby bol nominálny deficit verejných rozpočtov členských krajín nižší ako 3 % HDP a tzv. štrukturálny deficit, očistený o cyklické a jednorazové vplyvy, sa každý rok znižoval aspoň o 0,5 % HDP. Na Slovensku to má byť v nasledujúcich dvoch rokoch mierne rýchlejšie – o 0,8 % a 0,9 % štrukturálne, čomu zodpovedá zníženie nominálneho deficitu o 0,3 % a 0,6 %. Dôvodom je podľa Filka práve snaha vyhnúť sa nárastu verejného dlhu nad 57 % HDP. "Pri plánovaných deficitoch by mal dlh v roku 2015 kulminovať na úrovni 56,7 % HDP, pod hranicou z ústavného zákona, pričom v nasledujúcom roku sa už očakáva jeho pokles," avizuje hlavný ekonóm rezortu financií.

Výsledkom má byť podľa Programu stability zníženie bežného deficitu z tohtoročných 2,9 % HDP na 2,6 % v budúcom roku, 2 % v roku 2015 a 1,3 % v roku 2016, resp. po očistení o cyklické a jednorazové vplyvy z 3,3 % na 2,5 %, 1,6 % a 1,1 %.

Dlhová brzda predstavuje podľa Filka významný prvok nového fiškálneho inštitucionálneho rámca, jej naviazanie na ukazovateľ hrubého dlhu však môže byť problematické. "Hrubý dlh nezohľadňuje fázu hospodárskeho cyklu, a môže preto spôsobovať prisilnú procyklickú fiškálnu reštrikciu. Nezohľadňuje tiež objem aktív verejnej správy, a teda napríklad súčasnú vyššiu hotovostnú rezervu potrebnú kvôli neistej situácii na finančných trhoch," upozorňuje riaditeľ IFP. Do budúcnosti preto nevylučuje možnú zmenu pravidiel. "Tieto otázky budú predmetom odbornej diskusie pri ďalších reformách inštitúcií verejných financií," dodáva vo svojom komentári Filko.

Štrukturálny deficit verejných financií je podľa metodiky EK očistený o dva faktory. Cyklická zložka vyjadruje výpadok alebo nárast príjmov a výdavkov spôsobený hospodárskym cyklom. Takisto je potrebné očistiť bežný deficit o jednorazové efekty, ktoré sa vyskytujú len v jednom či niekoľko málo rokoch. Môže ísť napríklad o výdavky spojené s povodňami alebo príjmy z výnimočného predaja majetku. Nominálny a štrukturálny deficit sa od seba môžu líšiť oboma smermi. V roku 2012 bol v SR štrukturálny deficit vyšší (4,5 % oproti 4,3 % HDP), v roku 2014 má byť naopak nižší (2,5 % v porovnaní s 2,6 % HDP).