Bratislava 19. júla (TASR/Foto:TASR)
Peniaze získané osobitným odvodom bánk z vkladov obyvateľstva a firiem, ktorý súčasná vláda zvyšuje na 0,4 %, poputujú do špeciálneho účelového fondu na krytie strát z budúcich finančných kríz. Výška odvodu sa bude postupne s napĺňaním fondu znižovať až do výnosu približne 1 miliardy eur, kedy zanikne. Vyplýva to z pozmeňovacích návrhov, ktoré dnes k vládnej novele zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií schválil gestorský Výbor Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet.
“Rozhodli sme sa, že peniaze, ktoré budú plynúť z vyberania bankového odvodu, nebudú plynúť do štátnych finančných aktív nekonečne. Budú tam plynúť tak dlho, až sa naplnia na úroveň približne 1 miliardy eur,” priblížil po rokovaní výboru minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Číselne je tento limit stanovený na úrovni 1,45 % celkových aktív slovenského bankového sektora.
Prvou hranicou, kedy sa súčasný 0,4-% odvod zníži na polovicu, bude suma 500 miliónov eur. Zdroje v tejto výške by sa mohli podľa šéfa rezortu financií sústrediť v tzv. rezolučnom fonde do konca roka 2014. “Pri dosiahnutí hranice 750 miliónov eur vo fonde sa odvod opäť zníži na polovicu, teda na 0,1 %,” avizoval Kažimír.
Kollár vystríha, že banky stratia záujem o slovenské dlhopisy
Dôvodom tejto zmeny je podľa ministra snaha vyslať signál investorom aj majiteľom bánk, že prioritným cieľom osobitného zaťaženia bánk je práve vytvorenie fondu, z ktorého by sa v budúcnosti kryli náklady na prípadné finančné krízy. Zároveň však zdroje získané od bánk pomôžu aj pri znižovaní deficitu verejných financií, pripustil Kažimír.
Podpredseda finančného výboru z opozičnej SaS Jozef Kollár síce oceňuje snahu vlády o konsolidáciu verejných financií, zaťaženie slovenských bánk špeciálnym odvodom je však podľa neho príliš vysoké. Pripomenul, že po schválení pripravovaných zmien bude šesťkrát vyššie ako priemer Európskej únie (EÚ) a dokonca 22-krát vyššie ako v Nemecku.
Banky budú podľa neho tieto vyššie náklady premietať aj do zvýšených poplatkov pre klientov, čomu sa podľa Kollára nedá zabrániť. Negatívne to tiež zasiahne kapitálovú vybavenosť slovenských bánk, ktorá je v súčasnosti na dobrej úrovni. “Buď doplnia nový kapitál, na čo však nebudú mať, alebo znížia úverovanie. Nedivil by som sa tiež, keby komerčné banky stratili chuť nakupovať slovenské štátne dlhopisy,” upozornil opozičný zákonodarca.