Farmári dokážu dať prácu aj ľuďom, ktorí sú inak nezamestnateľní

Nitra 6. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Drobní farmári vracajú na vidiek život a okrem toho tu plnia aj dôležité hospodárske, sociálne a krajinotvorné funkcie. Zhodli sa na tom odborníci, ktorí sa dnes zišli v Nitre na konferencii zameranej na vzdelávanie a podporu farmárov. Podľa slov Stanislava Šilhára z Výskumného ústavu potravinárskeho majú samostatne hospodáriaci roľníci obrovský potenciál.

“Veď si uvedomme, že keby sme chceli, aby farmári vyrábali len nejaké dve až tri percentá potravín, tak to znamená, že vytvoríme pracovné miesta zhruba pre 4000 ľudí.

Takže 4000 ľudí nebude potrebovať sociálne dávky, ale naopak, budú platiť do sociálnej poisťovne. To sú fantastické čísla a toto sa, žiaľ, v spoločnosti dostatočne nevníma,” myslí si Šilhár.

Zuzana Homolová zo Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia pripomína, že farmári robia na vidieku služby, ktoré sú užitočné pre celú spoločnosť.

“Nie sme len tí, čo poberajú dotácie. My sa staráme o pôdu, zabezpečujeme, že tam nie je zaburinenosť, že sú tam zvieratá, že proste ten vidiek naozaj má svoj život. My okrem toho robíme aj určitú službu pre štát, pretože nám sa darí zamestnávať aj ľudí, ktorí sú inak prakticky nezamestnateľní. Sú nekvalifikovaní a raz prídu do práce, potom zasa neprídu, ale predsa len sa v tom procese točia, robia a dokážu sa nejako živiť. Myslím si, že toto je cesta slovenského vidieka. Pretože, keď tam farmári dokážu produkovať potraviny, vedia ich sfinalizovať a dať tam tú pridanú hodnotu, tak sa na tom vidieku bude dať aj prežiť,” skonštatovala.

Aj vzhľadom na množstvo prínosov drobných farmárov by podľa jej slov mali od štátu dostávať väčšiu podporu, nie len v rámci legislatívy, ale napríklad aj v podobe rôznych poradenských a servisných služieb. Tie by mohli farmári využívať ako zdroj informácií a rôznych odporúčaní, vďaka ktorým by sa mohla ich výroba stať bezpečnejšou a efektívnejšou.

“Okrem toho sa stále boríme s paradoxom, keď na jednej strane chceme mať zdravé potraviny priamo z dvora, ale na druhej strane sa stále nevieme dohodnúť na tom, kde sú tie hranice, kedy je potravina bezpečná. Niekedy mi pripadá, že naše orgány robia zo spotrebiteľa nesvojprávnu osobu, že chcú za neho rozhodovať. Ale samotný spotrebiteľ je dostatočná kontrola kvality potravín. Nechajme ho, nech sa rozhodne, ktorú potravinu chce jesť. Myslím si, že by sme sa mali na Slovensku viac rozprávať o tom, ako sa veci robiť dajú a nie ako sa to nedá,” povedala Homolová.

Aj napriek rôznym problémom počet farmárov na Slovensku postupne stúpa. Ich presný počet je však ťažké zistiť, pretože mnohí z nich nie sú zaregistrovaní. Ide predovšetkým o drobných roľníkov, ktorí potraviny vyrábajú často iba pre seba, prípadne svojich známych. Od registrácie ich neraz odrádza strach z byrokracie. Podľa Homolovej je však neopodstatnený. “Dnes už ide o veľmi jednoduchý proces, ktorého sa netreba báť. Je dobré, že počet farmárov nám postupne rastie a je milé, že dnes je už veľa ľudí otrávených konzumom a chcú žiť na vidieku, dorábať si potraviny a rozvíjať aj udržateľný turizmus,” skonštatovala.

Šilhár v tejto súvislosti pripomenul, že farmárčenie už dávno nie je údelom jednoduchých roľníkov, ale čoraz viac sa mu venujú vzdelaní ľudia, ktorí majú potrebu vrátiť sa k životu v prírode. “Často majú aj dve vysoké školy, ale dospeli do momentu, kedy sa rozhodli odísť z mesta a začať farmárčiť. Je to fantázia, keď stretávate ľudí, ktorí sú možno až fanatici. Oni jednoducho zmenili svoj život a povedali si, áno, ja budem tu na týchto pár hektároch hospodáriť a ukážem, že sa z toho dá vyžiť. Chcú robiť to čo robia a my by sme im v tom mali pomáhať všetkými silami,” dodal Šilhár.