Bezprostredne po krviprelievaní v piatok večer bol spočiatku veľký záujem o pohotovostné a policajné kaplánske služby, povedal farár Mohr pre Katolícku tlačovú agentúru (KNA). V sobotu boli kostoly otvorené, aby mali ľudia priestor na zastavenie sa a smútenie, ale aj na modlitbu či zapálenie sviečky. Podľa Mohra spolu so superintendentkou Ilkou Wernerovou z evanjelického cirkevného zboru v Solingene prepracovali aj ekumenickú bohoslužbu pôvodne plánovanú na mestskú slávnosť na spomienkovú a smútočnú bohoslužbu na nedeľu.

Cirkev žiadaná vo výnimočných situáciách

Solingenský dekan tiež informoval, že ho prekvapila požiadavka na cirkvi, aby viedli aj oficiálnu tichú spomienkovú bohoslužbu v sobotu večer. Spolu s Wernerom to však urobili radi a vnímali to ako znamenie, že cirkvi môžu v takýchto výnimočných situáciách plniť dôležité úlohy pre veriacich kresťanov, ale aj pre príslušníkov iných náboženstiev a neveriacich.

„Mesto už nie je rovnaké ako predtým,“ povedal Mohr na prevažne tichej spomienkovej bohoslužbe: „Je takmer nemožné nájsť slová, ale pomôcť môžu aj sviečky a iné tiché gestá.“ Pokus o zviditeľnenie nevysloviteľného sa stretol s veľmi dobrým ohlasom: „Mnohí ľudia mi potom povedali, že im to urobilo dobre.“ Atmosféru sobotňajšieho večera charakterizoval smútok a neistota. V nedeľu, po zatknutí údajného páchateľa, už bolo cítiť upokojenie a úľavu, uviedol kňaz.

Záujem o bohoslužbu

Bohoslužba v preplnenom kostole bola veľmi dojímavá. Aj tu sa superintendentka Wernerová, farárka Friederike Höroldtová a miestny dekan rozhodli šetriť slovami: „Chceli sme dať priestor pre piesne vyjadrujúce smútok a nádej, pre ticho, sviečky, myšlienky a modlitby.“

A čo sa bude diať ďalej v Solingene? „Šok je hlboký, ale ľudia sa s tým pomaly začínajú vyrovnávať,“ opisuje Mohr náladu. „Pre mnohých – vrátane mňa – sa celá vec skutočne preberá až teraz, keď sa vracia trochu pokoja. A keď sa opäť začne každodenný život, určite to nebude ľahké.“

Približne 500 ľudí prišlo do evanjelického mestského kostola v Solingene smútiť a modliť sa za rodiny obetí útoku. Mnohí museli stáť, pretože už nebolo miesto, informoval kolínsky katedrálny rozhlas.

„Cítime bezmocnosť a bezradnosť. Naša dôvera bola otrasená,“ povedala počas uvítacieho príhovoru farárka mestského kostola Friederike Höroldtová. Viditeľne sa jej ťažko hľadali slová. V modlitbe sa obrátila na Boha: „Kladieme k tvojim nohám to, čo nás ťaží“. Nasledovalo krátke ticho.

Superintendentka Dr. Ilka Wernerová vo svojej kázni poukázala na bratovraždu Ábela v Starom zákone. „Človeče, kde si?“ a „A kde je tvoj brat? “ boli prvé otázky, ktoré položil Boh. V uplynulých dvoch dňoch sa aj obyvatelia mesta pýtali na svojich blízkych po hroznom útoku nožom.
Teraz sa pridala otázka: „Bože, kde si?“ Žiaľ, smútok a hrôza sú príliš veľké. Je ťažké znášať, že nedostávame žiadne odpovede. Napriek tomu Wernerová varovala pred jednoduchými riešeniami. Situácia je na to príliš komplikovaná.

Superintendentka tiež zdôraznila, že Boh aj dnes hľadá ľudí: „v Solingene v našej úzkosti a zmätku“. Je aj v utrpení príbuzných. Wernerová vyzvala veriacich, aby „svoje zúfalstvo položili k Božím nohám“.

Cirkevný zbor dojatý k slzám

Dojemným momentom bolo vystúpenie pod názvom „Modlitby za mesto“. Zbor si ich nacvičil ešte v to ráno a z galérie ich spieval niekoľkými hlasmi za sprievodu klavírnej hudby. Okrem iného sa spievalo: „Modlime sa za mesto, v ktorom žijeme. Modlime sa za naše deti. Modlime sa za našich vodcov. Modlime sa za naše rodiny“. Mnohí návštevníci sa zdali byť hlboko dojatí. Neskôr jeden zo spevákov zboru uviedol: „Spievali sme to s veľkým srdcom a dušou, s hrčou v hlase a slzami v očiach.“ Počas príhovorov boli zapálené sviečky, ktoré boli položené na oltár, „ako znak tichej modlitby toľkých ľudí a ako svetlo, ktoré je prítomné vo svete napriek všetkému“, vysvetlil Michael Mohr, dekan mesta Solingen. Do modlitby sa zapojili rodiny a priatelia zabitých, záchranné služby a všetci tí, „ktorým sa obrazy tohto večera zaryli hlboko do duše“, povedal Höroldt.

Súdržnosť a spoločenstvá sú dôležité

Liturgia a prejavy zbožnosti mali u návštevníkov zjavne dobrý ohlas. „Bohoslužba ma veľmi dojala,“ povedala 45-ročná Lena N., ktorá pravidelne v nedeľu navštevuje kostol. Ďalšia žena s ňou súhlasila: „Keď sa hovorilo o nádeji a dôvere, cez okná kostola svietilo slnko. To bolo ako znamenie“.

Bohoslužba sa konala zväčša v súkromí, aby sa mali prítomní na chvíľu stíšiť a zamyslieť. Mnohí ľudia prišli v čiernom. Po nej bola možnosť na osobné rozhovory.

Obavy zo sociálneho rozdelenia

„Bolo dôstojné, že sme mohli dať priestor nášmu smútku. V ľuďoch je vidieť hlbokú traumu,“ povedal pre Domradio Thorsten Latzel, predseda evanjelickej cirkvi v Porýní, ktorý sa na bohoslužbe zúčastnil aj s manželkou. Spoločenstvo by mohlo pomôcť vyrovnať sa s touto traumou: „Je dôležité, aby sme sa spojili a ukázali, ktoré hodnoty sú pre nás dôležité.“

Dr. Ulrike Spengler-Reffgenová, predsedníčka Katolíckej rady v Solingene, vyjadrila podobné pocity: „Veľmi ma znepokojuje rozdelenie v našom meste, to, že určité politické kruhy hľadajú veľmi jednoduché riešenia a že všetci s migračným pozadím sú hádzaní do jedného vreca. V tomto meste chceme pokojné spolužitie – s každým, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza.“