Podľa názoru experta sa tým americký prezident pokúsil odviesť pozornosť od posúdenia protekcionistického ekonomického kurzu svojej krajiny.
„Trump si uvedomuje, že má čeliť dosť vážnym argumentom, napríklad ohľadom porušenia všestrannej spolupráce, vrátane pravidiel WTO, obchodných dohôd a tiež najchúlostivejšej otázky — nedávno zavedeného cla. Pokúsil sa preto zmeniť poradie rokovaní a nečakane navrhol vrátiť Rusko do G7, aby odpútal pozornosť od prerokovania chúlostivých otázok. To sa mu ale nepodarilo… Preto sa mal brániť vzájomnými obvineniami, napríklad obvinil Trudeaua z protekcionizmu Kanady, čo nevyzerá dosť seriózne,” vysvetlil politológ.
Tento summit bol podľa Asafova pokusom o stmelenie rýchlo sa rozpadávajúcich vzťahov kolektívneho Západu, avšak Trump odmietol pristúpiť na ústupky.
„Svedčí to o prerušení existujúcich vzťahov. Ukazuje postoj Trumpa, ktorý si je istý svojim počínaním, je odhodlaný ísť do konca a chová sa dokonca medzi štátmi maximálne loajálnymi voči USA ako medzi konkurentami… Rozkázal, aby nepodpisovali komuniké, pretože má výraznu protiprotekcionistickú, čo znamená protiamerickú a protitrumpovskú povahu,” povedal na záver expert.