Eva Goncalvesová: Infarktu sa dá predísť, každý by mal zistiť svoje riziko

Bratislava 29. septembra 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Infarktu sa dá predísť. Každý by mal zistiť svoje riziko a pracovať na jeho znížení. Tvrdí to Eva Goncalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb

Infarkt myokardu sa prejaví bolesťou na hrudi, ktorá je tlaková, zvieravá či pálivá.

“Má tendenciu vyžarovať do krku alebo do ľavého ramena, vzácne aj pod bránicu, akoby do žalúdka. Trvá vždy viac ako 20 minút a nie je viazaná na námahu,” povedal Martin Studenčan, invazívny kardiológ, podpredseda predstavenstva Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach.

Odborníci tiež radia, čo robiť, keď človek dostanete infarkt alebo postihne niekoho v jeho okolí.

“Je potrebné zachovať pokoj, podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť alebo ležať na boku. Ideálna prvá pomoc je paradoxne iba podanie 400 mg Acylpirínu. V prípade typických príznakov je potrebné čo najskôr zavolať záchranku (aj po piatich minútach),” priblížil Studenčan.

Ako povedal, číslo 155 nie je potrebné volať pri každom pichnutí na hrudi.

“V prípade typických príznakov určite voľte tento spôsob pred tým, že by ste pacienta viezli do nemocnice na vlastnú päsť. Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra. Tu naozaj ide o minúty,” povedal Studenčan.

Iba v špecializačnom kardiocentre je možné pacientovi poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku, čo je najmodernejšia forma liečby infarktu na svete.

Podľa slov odborníka je v prvých minútach a hodinách infarktu pacient ohrozený najmä malígnou arytmiou, teda zástavou srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine človek, ktorý je v jeho blízkosti a dokáže zabezpečiť kardiopulmonálnu resuscitáciu. V posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácii.

“Ak človek cíti, že stráca vedomie (to niekedy býva niekoľko sekúnd v úvode malígnej arytmie), môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu,” priblížil Studenčan.

Slovenské kardiocentrá sú významné v akútnej starostlivosti po infarkte myokardu. Podľa odborníkov však zlyhávame v posthospitalizačnej starostlivosti, najmä na ochote pacientov užívať ďalej lieky a zotrvať na liečbe dlhodobo. Aj preto počas štvrtkového Svetového dňa srdca Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce spustili kampaň “Nečakaný útok, ktorý nám môže zobrať život”. Cieľom kampane je najmä edukácia ľudí smerom k prevencii pred prvým alebo opakovaným infarktom.

Lekári a zdravotní záchranári upozorňujú na prípady, keď pacienti s podozrením na infarkt zbytočne dlho váhajú s privolaním pomoci. Dôležité je pritom včasné kontaktovanie tiesňovej linky záchrannej zdravotnej služby 155.

V minulom roku záchranári uzavreli viac ako 2800 zásahov s diagnózou infarkt myokardu.

“K typickým príznakom, pre ktoré volajúci kontaktujú tiesňovú linku 155, patrí silná bolesť za hrudnou kosťou, ktorá môže vystreľovať do hornej polovice tela. Niekedy vyžaruje do ramien, malíčkovej strany ľavej ruky, do dolnej čeľuste alebo chrbta. Problémom však je, že infarkt dá o sebe vedieť aj menej typickými príznakmi. V každom prípade je dôležité kontaktovať tiesňovú linku a operátor poradí, ako postupovať do príchodu záchranárov,” uviedla hlavná operátorka Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) Ľuboslava Pekárová pri príležitosti Svetového dňa srdca.

K základným pravidlám podľa nej patrí pacienta upokojiť, nedovoliť mu žiadnu fyzickú námahu, dať ho do polosedu a sledovať.

Čas pritom hrá dôležitú úlohu aj pri záchrane funkčnosti srdca.

“Pri nedokrvení srdcového svalu počas infarktu dochádza k postupnému odumieraniu buniek, a teda čím dlhšie sú bunky bez kyslíka, tým závažnejšie poškodenie srdca môže vzniknúť. Preto by pacienti nemali zbytočne dlho čakať, kým privolajú pomoc,” konštatoval kardiochirurg a generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach Štefan Lukačín.

Aj podľa primára z I. kardiologickej kliniky VÚSCH Miroslava Gbúra platí, že čím skôr je poskytnutá pomoc, tým lepšie. “Analýzy ukazujú, že priemerná doba, odkedy pacient pocíti prvé príznaky infarktu až do momentu prvého medicínskeho kontaktu, je 135 minút,” konštatoval.

Oblastná vedúca lekárka Záchrannej služby Košice (ZSKE) Gabriela Tischler upozorňuje aj na to, že rýchlo a efektívne dokážu pri infarkte pomôcť iba odborníci. Posádkam záchranárov počas zásahov pri infarkte pomáha aj možnosť priamo z terénu konzultovať EKG nález priamo s kardiológmi v kardiocentrách.