Nelegislatívne uznesenie, ktoré podporilo 527 poslancov, zatiaľ čo 134 sa vyjadrilo proti a 35 sa zdržalo hlasovania, predstavuje pozíciu EP k 26. konferencii OSN o zmene klímy (COP26) v Glasgowe (31. október až 12. november).

Europoslanci vyjadrili obavy z toho, že ani naplnenie národných záväzkov z Parížskej dohody z roku 2015 nebude stačiť na dosiahnutie spoločného cieľa a do roku 2100 povedie k otepleniu o viac ako tri stupne Celzia v porovnaní s úrovňou predindustriálneho obdobia.

V snahe urýchliť tempo opatrení v oblasti klímy presadzujú poslanci EP nahradenie súčasných desaťročných plánov päťročným časovým rámcom pre všetky krajiny. Vyzvali na postupné zrušenie priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá v EÚ najneskôr do roku 2025 a odporučili, aby aj ostatné krajiny sveta prijali podobné opatrenia.

Všetky krajiny G20 by sa podľa poslancov mali zaviazať, že najneskôr do roku 2050 dosiahnu klimatickú neutralitu, a dokázať tak, že sú lídrami aj v tejto oblasti. Europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby s ďalšími významnými producentmi emisií CO2 vytvorila medzinárodný klimatický klub krajín, ktorý by zadefinoval spoločné normy a zvýšil celosvetové klimatické úsilie – a to aj prostredníctvom spoločného mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.

Európsky parlament privítal návrat Spojených štátov k Parížskej dohode a zámer prezidenta Joea Bidena znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v USA o polovicu v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

Poslanci zároveň ocenili ochotu Číny pôsobiť v globálnych rokovaniach o klíme ako konštruktívny partner, znepokojuje ich však závislosť druhej najväčšej svetovej ekonomiky od uhlia. Čína by podľa nich mala zvýšiť svoje klimatické úsilie a zahrnúť do svojich záväzkov všetky emisie skleníkových plynov, a nie iba emisie oxidu uhličitého.

Rozvinuté krajiny by podľa EP mali naplniť svoj záväzok a každoročne poskytnúť rozvojovým krajinám sľúbených 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy. Parlament vyzval na navýšenie tejto sumy od roku 2025, keď k medzinárodnému financovaniu klimatických opatrení začnú prispievať aj krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom.

Európsky parlament presadzuje tiež vytvorenie medzinárodného plánu, ktorý by každej rozvinutej krajine určil spravodlivý podiel na finančnom príspevku pre rozvojové krajiny.

Delegáciu EP na COP26 v Glasgowe povedie francúzsky europoslanec a predseda Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) Pascal Canfin.

Slovenskí europoslanci podporujú stanovisko EP pred klimatickým summitom COP26

Európsky parlament (EP) v stanovisku pre klimatický summit OSN v Glasgowe (COP26) vo štvrtok vyzval na rýchlejšie zavádzanie klimatických opatrení na celom svete.

S odkazom, že Únia má zostať globálnym lídrom v boji proti zmene klímy, súhlasia aj slovenskí europoslanci.

Michal Wiezik (SPOLU) tvrdí, že ambiciózne a záväzné opatrenia v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity je potrebné prijať na celosvetovej úrovni. “Verím že COP26 bude sláviť úspech. EÚ vykročila v ústrety tým klimatickým cieľom najvýraznejšie. Sme premiantmi v klimatických ambíciách,” opísal situáciu. Dodal, že Únia to musí využiť aj na svetovej úrovni a dopomôcť ku globálnemu konsenzu. Ako najbližšieho spojenca vidí Spojené štáty, pričom bude treba presvedčiť aj ostatných veľkých producentov emisií a mnohé menšie štáty.

Eugen Jurzyca (SaS) je presvedčený, že ambicióznejším klimatickým cieľom by malo predchádzať vyčíslenie nákladov a dopadov. “Navrhovatelia by mali povedať pravdu, koľko bude stáť dosiahnutie ich cieľov. To, že náklady na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny nakoniec zaplatia ľudia, napríklad drahším kúrením či svietením, vidíme už dnes. Je preto dôležité, aby peniaze na tento účel boli míňané efektívne,” odkázal.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) uviedla, že COP26 je kľúčovým momentom na zhodnotenie globálnych záväzkov v oblasti klímy a zabezpečenie dosiahnuteľnosti cieľov Parížskej dohody. “Podľa expertov však súčasné záväzky nestačia na zastavenie nebezpečného globálneho otepľovania, a preto všetky krajiny, najmä najväčší producenti emisií, musia zvýšiť svoje tempo a usilovať sa o dosiahnutie nulových čistých emisií do polovice storočia,” vysvetlila. Vyslovila sa za budovanie odolnosti a ochrany ekosystémov a financovanie nielen prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ale aj za riešenie sociálnych dopadov zeleného prechodu.

Martin Hojsík (PS) skonštatoval, že z pohľadu EÚ je nesmierne dôležité udržať si pozíciu svetového lídra v boji proti klimatickej zmene. Podľa neho štáty z celého sveta v Glasgowe musia výrazne zakročiť proti rastúcim emisiám metánu, ktorý má horší dopad na klímu ako CO2. “Bez toho nemáme šancu dosiahnuť náš cieľ udržať otepľovanie do 1,5 stupňa Celzia. Znižovanie emisií metánu z ťažby a transportu ropy a plynu patrí k najefektívnejším opatreniam, ktoré môžu vlády prijať na dosiahnutie globálnych klimatických cieľov,” uviedol. Spresnil, že veľká časť týchto opatrení by nič nestála, alebo by bola dokonca zisková.

Miriam Lexmann (EPP) za kľúčové považuje aj vzdelávanie v environmentálnej oblasti na lokálnej úrovni. Upozornila však, že záväzky si musia osvojiť hlavne rozhodujúci svetoví hráči či znečisťovatelia. “To je možné dosiahnuť len v dôsledku dohôd na medzinárodných fórach, akým je i blížiaca sa konferencia COP26 v Glasgowe,” skonštatovala.

Peter Pollák (EPP) pripomenul, že výkyvy počasia, ako ničivé tornáda či povodne, sa nevyhýbajú ani Slovensku. Je preto nevyhnutné od rétoriky prejsť ku konkrétnym opatreniam a tie naliehavo implementovať. Je to výzva, ktorá sa týka všetkých 160 krajín, a konferencia OSN COP 26 v Glasgowe bude mať v tomto ohľade zásadný význam, dodal.