Môj profil 
Predplatné
Ekonomické sankcie Európskej únie sú reakciou na “anexiu ukrajinského polostrova Krym” v roku 2014 ako aj kvôli údajnej podpore proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Podľa Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) sa lídri EÚ dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku počas nočných rokovaní. V nadchádzajúcich týždňoch tento krok oficiálne schvália veľvyslanci členských krajín EÚ.
Na predĺženie sankcií vyzvali účastníkov samitu francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Svojich kolegov predtým informovali o stave implementácie minskej mierovej dohody, ktorá by mala ukončiť konflikt na východe Ukrajiny. Ani jedna zo strán však jej ustanovenia zatiaľ plne neimplementovala.
V marci 2015 EÚ deklarovala, že sankcie zmierni alebo zruší, ak Moskva príjme a bude dodržiavať mierové dohody z Minska.
Kvôli ukrajinskej kríze prijala Únia aj ďalšie opatrenia voči konkrétnym fyzickým a právnickým osobám. Išlo najmä o zmrazenie majetku či zákaz cestovania do západných krajín.
Predstavitelia EÚ majú včera chválené predĺženie sankcii oficiálne predstaviť na budúci týždeň, informovala agentúra Reuters.
Odpoveď na Trumpove clá
Prezidenti a premiéri 28 krajín Európskej únie tiež jednoznačne podporujú kroky, ktorými sa Európska komisia rozhodla reagovať na nové americké clá na dovoz hliníka a ocele z Európy. V záveroch samit upozorňujú, že rozhodnutie USA o clách nemôže byť zdôvodnené obavami o národnú bezpečnosť.
“EÚ musí odpovedať na všetky akcie čisto protekcionistickej povahy vrátane spochybňovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky (EÚ),” uvádza sa v záveroch júnového samitu.
Európska únia a Spojené štáty sú na pokraji obchodnej vojny po tom, čo USA z rozhodnutím prezidenta Trumpa neudelili Európe výnimku z ciel na dovoz ocele vo výške 25 percent a hliníka vo výške desiatich percent.
Únia reagovala nielen tým, že sa obrátila na Svetovú obchodnú organizáciu, ale aj oznámením vlastných ciel na niektoré americké výrobky (motocykle, džínsy či whisky).
Kybernetická bezpečnosť
Lídri EÚ sa zhodli aj na nutnosti zvyšovať obranyschopnosť Európy, väčšej spolupráce s NATO a potrebe brániť sa proti hybridným hrozbám. Tento cieľ chce Európa dosiahnuť zvyšovaním obranných investícií alebo rozvojom operačných schopností.
Závery samitu obsahujú napríklad zmienku o kybernetickej obrane či o boji s dezinformáciami. EÚ chce podľa textu poskytnúť zodpovedajúci mandát a zdroje pre špecializovaný tím, ktorý sa zameria na odhaľovanie zámerne šírených nepravdivých informácií Ruskom.
Únia tiež potvrdila zámer bojovať proti používaniu jadrových a chemických zbraní. Samit vyzval, aby EÚ prijala nové opatrenia, ktorými by reagovala v prípade použitia týchto bojových prostriedkov.
.jpg)
.JPG)
