Môj profil 
Predplatné
Iniciatíva ministra sa okamžite stretla s prudkým odporom opozície a v mihu oka sa stala klasickou politickou agendou. Samozrejme, problematika Rómov je desaťročia veľmi „vďačnou“ témou, odborná diskusia nikdy nie je na škodu, podľa doterajších vyjadrení predstaviteľov opozície však o odbornú diskusiu veľmi nie je záujem.
Promptne zareagovalo aj Európske centrum pre práva Rómov (ERRC), ktoré podalo na Okresný súd Bratislava I žalobu proti MV SR pre diskriminačný charakter plánovaných opatrení. Vo svojom vyhlásení pri tejto príležitosti ERRC o. i. konštatuje, že „neexistuje žiadna korelácia“ medzi vyšším počtom Rómov v danom samosprávnom sídle a vyššou kriminalitou.
Informáciu o žalobe ERRC na MV SR prebrala väčšina médií a zaujala aj mňa, hoci spomenuté európske centrum širokej verejnosti nie je veľmi známe. Ale je užitočné o ňom niečo vedieť. Vzniklo v roku 1996 so sídlom v Budapešti a od začiatku nieslo všetky poznávacie znaky aktivít veľmi bohatého amerického filantropa maďarského pôvodu a jemu blízkych kruhov. Slováci sa o jeho existencii dozvedeli vďaka brožúre, ktorú ERRC krátko po svojom vzniku, v januári 1997 vydalo pod názvom Čas skinheadov.
Brožúra nespomína a nemapuje povinnosti každého občana SR voči štátu a spoluobčanom, zato je plná citovaných výpovedí Rómov o diskriminácii a násilí voči nim zo strany skinheadov, najmä však zo strany polície. Vyjadrenia Rómov zozbierali aktivisti ERRC a ďalších mimovládiek. Publikácia sa pritom rodila dosť zaujímavým spôsobom: pozbierané vyjadrenia Rómov na adresu skinheadov a policajtov zo Slovenska aktivisti poslali do Budapešti, kde kolektív autorov zostavil publikáciu v angličtine. Následne ju ďalší tím ľudí preložil do slovenčiny a distribuoval zdarma a v neznámom náklade po celom Slovensku… (Brožúra je stále dostupná na webe v anglickej i v slovenskej verzii – pozn. aut.)
Pravda je, že niektorí policajti sa aj v tých časoch dopustili neprípustných excesov, sú mediálne dobre známe. Brožúra je však preplnená naozaj až neuveriteľnými tvrdeniami Rómov, ako napríklad: „slovenskí policajti pri zákrokoch v osadách malé deti dvíhali za vlasy a hádzali ich o zem…“, „Môjho syna zbili, mňa zbili, a dokonca aj osem detí môjho syna zbili. Jednoročné dievčatko v našej rodine bolo tak hrozne zbité, že som mal pocit, že zomrie. Policajti ju bili po chodidlách, prikryli jej tvár prikrývkou a snažili sa ju zadusiť…“ tvrdil napríklad jeden obyvateľ osady v Jarovniciach. Ďalšie vyjadrenie, prevzaté zostavovateľmi publikácie údajne od aktivistu „Nevipe Foundation“: „Jednu staršiu ženu udreli policajti päsťou do hrude a údajne jej vytrhli a skonfiškovali zlatý zub z úst…“ (Tam zostavovatelia – aj v anglickej verzii – aspoň pridali slovíčko „údajne“, pozn. autora.) Podobnými „hodnovernými“ obvineniami sa brožúra z roku 1997 priam hemží.
Od tých čias – čisto subjektívne – nepovažujem ERRC za inštitúciu, ktorá by sa usilovala o objektívne spracovanie reality života obyvateľov rómskych osád a reálny život príslušníkov OO PZ v ich blízkosti. Dnes už má toto európske centrum pobočky po celej Európe. „ERRC vydalo 25 publikácií, ktoré dokumentujú situáciu v dodržiavaní ľudských práv Rómov v Albánsku, Rakúsku, Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Českej republike, na Slovensku, vo Francúzsku, Grécku, Maďarsku, Taliansku, Macedónii, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Rusku i na Ukrajine,“ uvádza sa na webovej stránke ERRC. Ušľachtilé. O zdrojoch financovania ani slova.
Chcem len veriť, že správy z ďalších štátov nemajú takú podpásovú úroveň, ako mala tá zo Slovenska. Pri akejkoľvek zmienke o ERRC mi však už kontrolka bliká dlhodobo.
Peter Ondera
Článok vyšiel vo februárovom čísle novín „Polícia“ odborového zväzu polície SR
.jpg)
