V žalobe, ktorú na najvyšší súd OSN minulý mesiac podala Juhoafrická republika, sa tvrdí, že obliehanie Gazy zo strany Izraela predstavuje genocídu a porušuje Dohovor o genocíde z roku 1948, ktorý bol prijatý po holokauste.

Dohovor dáva zmluvným krajinám, medzi ktoré patrí tak Izrael ako aj Juhoafrická republika, kolektívne právo predchádzať zločinom genocídy a zastavovať ich.

Takéto zločiny sú podľa Dohovoru definované ako činy “spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu”.

Táto právna bitka je prvým prípadom, keď Izrael obhajuje svoju vojnovú kampaň v pásme Gazy pred súdom od vypuknutia konfliktu 7. októbra 2023.

Obvinenie z trestného činu genocídy je tiež veľmi symbolické pre krajinu, ktorá bola vytvorená na zabezpečenie bezpečia pre Židov, ktorí prežili holokaust – najväčšiu genocídu v dejinách.

Žiadosť o prímerie

Keďže prípady Medzinárodného súdneho dvora tradične trvajú roky, kým sa dosiahne rozhodnutie, Juhoafrická republika požiadala súd, aby predbežne požiadal o prímerie v pásme Gazy.

Prímerie má zmierniť utrpenie v obliehanom pásme Gazy, kde podľa ministerstva zdravotníctva, ktoré podlieha riadeniu hnutia Hamas, od októbra zahynulo viac ako 23 000 ľudí.

Izrael prisľúbil, že napadne tento prípad, ktorý podľa neho predstavuje “krvavú pomstu”. Jeho západní spojenci, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty, sa tiež pridali k ostrej kritike.

Naopak, iné krajiny vrátane Bolívie, Brazílie, Kolumbie, Jordánska, Malajzie, Maldív, Turecka, Venezuely, ako aj Organizácie islamských krajín (OIC), ktorá má 57 krajín, tento krok oficiálne podporili.

Aký je postoj Európskej únie?

EÚ, ktorej snahy o vyjednávanie vo vojne medzi Izraelom a Hamasom boli poznačené nejednotnými postojmi jej 27 členských štátov, sa k prípadu väčšinou nevyjadruje.

Hovorca Európskej komisie tento týždeň opätovne potvrdil podporu únie voči Medzinárodnému súdnemu dvoru, ale nepodporil prípad genocídy proti Izraelu.

„Pokiaľ ide o tento konkrétny prípad, krajiny majú právo predložiť prípady alebo žaloby. Európska únia nie je súčasťou tejto žaloby,“ povedal v utorok hovorca pre zahraničné veci Peter Stano. „Toto nám teda vôbec neprináleží komentovať,“ dodal.

Stiesnená reakcia nasleduje po snahe EÚ držať sa v konflikte neutrálnej línie, keď podporuje právo Izraela na sebaobranu a zároveň vyzýva na ochranu civilného života v Gaze a nerušené poskytovanie humanitárnej pomoci.

Humanitárne prestávky miesto prímeria

Brusel sa však zatiaľ zdržal kolektívnej výzvy na prímerie v Gaze a radšej sa rozhodol naliehať na “humanitárne prestávky”. Tými by sa zabezpečilo, že sa k civilistom v núdzi dostane nevyhnutná pomoc.

Väčšina krajín EÚ podporila rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá v decembri vyzvala na zastavenie nepriateľských akcií. To má byť znakom, že blok sa pomaly prikláňa k ostrejším výzvam na izraelskú zdržanlivosť. Krajiny vrátane Nemecka, ktoré je považované za verného spojenca Izraela, nedávno odsúdili aj výzvy krajne pravicových izraelských ministrov na presídlenie Palestínčanov z Gazy.

Nemecko, Rakúsko a Česká republika – všetky považované za verných spojencov Izraela – boli v tejto veci skeptickí.

„Môžete kritizovať izraelskú armádu za príliš tvrdý postup v pásme Gazy, ale to nie je genocída,“ povedal nemecký vicekancelár Robert Habeck vo štvrtok, keď sa v Haagu konalo pojednávanie.

„Naopak. Tí, čo by genocídu spáchali alebo chceli spáchať, keby mohli, je Hamas,“ povedal Habeck. „Ich cieľom je vyhladiť štát Izrael,“ dodal.

V spoločnom vyhlásení vydanom vo štvrtok rakúsky kancelár a český premiér vyjadrili podobné pochybnosti.

„Sme proti akýmkoľvek pokusom o spolitizovanie Medzinárodného súdneho dvora,“ uviedli lídri v spoločnom vyhlásení.

Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá výslovne odsúdila Juhoafrický návrh. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó odsúdil “právny útok vedený proti Izraelu” na sociálnej mediálnej platforme Facebook.

„Obviňovať krajinu, ktorá utrpela teroristický útok, z genocídy je, samozrejme, nezmysel,“ povedal Szijjártó.

„Sme presvedčení, že je v záujme celého sveta, aby sa súčasné protiteroristické operácie úspešne ukončili, aby sa už nikdy nikde na svete nezopakoval takýto brutálny teroristický útok,“dodal.

Podporovatelia sú izolovaní

Hlasy EÚ podporujúce žalobu Južnej Afriky sú zatiaľ zriedkavé a ojedinelé.

Belgická podpredsedníčka vlády Petra De Sutterová, ktorej vláda je považovaná za najviac podporujúcu Palestínčanov v Európe, v utorok uviedla, : „Budem naliehať na Belgicko, aby oficiálne podporilo žalobu Juhoafrickej republiky.“

Belgická vláda, zložitá koalícia siedmich strán, zatiaľ výzvu de Sutterovej nepodporila, ale zaviazala sa poskytnúť Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) – ďalšiemu medzinárodnému súdu so sídlom v Haagu, ktorý sa často zamieňa s Medzinárodným súdnym dvorom- dodatočné finančné prostriedky vo výške 5 miliónov eur na vyšetrovanie možných vojnových zločinov v konflikte medzi Izraelom a Hamasom.

Írsky premiér Leo Varadkar, ktorého vláda je označovaná za jednu z najviac podporujúcich palestínsku štátnosť v celej Európe, vylúčil akúkoľvek možnosť, že by sa Írsko pripojilo k tomuto prípadu, a to napriek tlaku írskych zákonodarcov.

„Naozaj si myslím, že toto je oblasť, v ktorej musíme byť veľmi opatrní,“ povedal Varadkar cez víkend pre rozhlasovú stanicu RTÉ.

„Hamas vstúpil do Izraela , zabil 1 400 ľudí … V podstate preto, že to boli Izraelčania, že to boli Židia, že žili v Izraeli… Nebola to tiež genocída?,“ opýtal sa Varadkar.

Španielsko, ktoré je tiež otvoreným kritikom izraelskej vojnovej kampane v Gaze, sa tiež zdržalo komentára napriek tomu, že 250 právnych expertov v stredu predložilo petíciu, v ktorej žiadali vládu o podporu.

V rozhovore pre Euronews Philippe Dam, riaditeľ pre propagáciu EÚ v organizácii Human Rights Watch, uviedol : „Prípad Medzinárodného súdneho dvora je pre EÚ príležitosťou v súvislosti s konfliktom v Gaze potvrdiť svoju oddanosť spravodlivosti a zodpovednosti.“

„Je nevyhnutné, aby Európska únia a jej členské štáty dali skutočne jasne najavo, že podporujú súdnictvo a súdne procesy na medzinárodnej úrovni,“ povedal.

„Mali by urýchlene podporiť iniciatívu na súde,“ dodal Dam a pokračoval : „Ale tiež by nemali šetriť úsilím a zabezpečiť, že predbežné opatrenia súdu – ktoré, ako dúfame, budú prijaté o niekoľko týždňov – budú Izraelom dodržané.“