Kým ruská ropa zatiaľ tečie do Európskej únie celkom pokojne, situácia s dodávkami plynu je dosť neistá a znervózňuje viacerých politikov. Niet sa čomu čudovať, že mnohé krajiny, vrátane Slovenska, odmietajú rôzne „streamy“ a iné „prúdy“, ktoré by smerovali mimo ich územia. Sú v tom minimálne dve veci: potrebujú plyn pre seba za prijateľné ceny a potrebujú pokračovať v jeho tranzite, aby mali slušný zisk.
Nie je veľkým tajomstvom, že pre Rusov je takmer úplne jedno, ktorým smerom bude tiecť plyn do Európy – potrebujú obchodovať a zarábať. Pre Slovensko by bolo veľmi neprijateľné, keby sa plyn nedistribuoval cez Ukrajinu. A pritom, pochopiteľne, Slovensku nejde o našich „ukrajinských bratov“, ale o vlastné záujmy: ak plyn prestane prúdiť cez Ukrajinu, zruší sa tranzit cez slovenské územie.
Rusi by určite chceli aj naďalej dodávať plyn cez územie Ukrajiny, ibaže v tom je jeden fígeľ: ukrajinskí susedia sú schopní pripraviť zopár nepríjemných prekvapení a, povieme to diplomaticky, mimoriadne skomplikovať tranzit plynu. Je úplne jasné, že Kyjev sa v danej situácii nebude ponáhľať uzatvoriť s Moskvou nejakú pevnú dohodu a stabilizovať situáciu aspoň v oblasti dodávok plynu do Európy. Do hry by sa razantnejšie mal zamiešať Brusel a iní členovia európskej „s.r.o.“ a dohodnúť s Kyjevom presné a prísne podmienky tranzitu plynu a hlavne dosiahnuť, aby ich Kyjev aj dodržiaval. Potom tranzit ruského plynu cez slovenské územie bude úspešne pokračovať.
Samozrejme, Moskva predvída, že situácia sa môže komplikovať aj naďalej a pomaly svoj „západný stream“ otáča na východ. A to nielen v otázke plynu, ale aj ropy. Pomaly zvyšuje dodávky ropy pre spoľahlivých, stabilných a solventných partnerov na východe. Napríklad, Rusko zvýšilo dodávky ropy do Číny – v januári distribuovalo až o 15 percent ropy viac ako pred rokom, v januári 2015. Minulý mesiac exportovalo do Číny 3,368 milióna ton ropy.
Rusko sa snaží dohodnúť s krajinami, ktoré ťažia ropu a plyn, aby obmedzili ťažbu a nepredávali svoju produkciu takpovediac za babku. Ide to pomaly, s problémami. Medzitým ruská Centrálna banka podnikla niekoľko opatrení na to, aby čo najviac znížila dopad nízkych cien plynu a ropy na ruské hospodárstvo. Viaceré ruskí analytici však kritizujú vedenie Centrálnej banky a tvrdia, že nekoná najlepšie a mala by prijať iné opatrenia.
Predsedníčka ruskej Centrálnej banky Elvíra Nabiullinová oponovala, že Centrálna banka má dostatok nástrojov na operatívne reagovanie v prípade poklesu cien ropy a pripravuje celý balík efektívnych opatrení. Ruský vicepremiér Arkadij Dvorkovič dokonca predpovedal, že je možný krátkodobý pokles cien ropy aj pod hranicu 20 amerických dolárov za barel, avšak podčiarkol, že onedlho sa cena zasa vyšplhá na úroveň 60 – 70 dolárov za barel. Viacerí experti si tiež myslia, že ceny plynu a ropy onedlho zvýšia.
Viacerí ruskí analytici medzitým pokračujú v ostrej kritike vedenia Centrálnej banky Ruska a žiadajú, aby „kompetentní finančníci“ konečne podnikli také opatrenia, ktoré pomôžu stabilizovať rubeľ a razantne zlepšiť hospodársku situáciu v krajine nezávisle od rôznych kríz, vojenských konfliktov a sankčných vojen.
Eugen Rusnák