Jednoduché vyšetrenie v podobe výteru z horných dýchacích ciest dokáže presne určiť, ktorý mikroorganizmus ťažkosti spôsobuje a pomáha lekárom správne nastaviť liečbu. Výtery sa však nemusia robiť len pri ochorení – môžu poslúžiť aj preventívne.

Počas typického respiračného obdobia od septembra do marca sa u slovenských pacientov stretávame so zvýšeným výskytom vírusových, bakteriálnych aj hubových infekcií dýchacích ciest. „Na jeseň sme v našom laboratóriu najčastejšie zachytávali vírus chrípky, respiračný syncyciálny vírus, adenovírus, ale objavovali sa aj iné respiračné vírusy. V tomto období roka pozorujeme rovnako ako na začiatku roka výrazne zvýšenú hladinu protilátok proti Mycoplasma pneumoniae – baktérii často spájanou s atypickými zápalmi pľúc,“ vysvetľuje vedúca sekcie mikrobiológie laboratórií SYNLAB v Košiciach Katarína Domaracká.

Respiračné ochorenia sa navzájom prekrývajú nielen časovo, ale aj symptómami. Typickými príznakmi sú nádcha, kašeľ, bolesť hrdla, zvýšená teplota a celková slabosť. Ak sa horúčka pohybuje v miernejších hodnotách, väčšinu vírusových ochorení možno zvládnuť domácou liečbou – odpočinkom a liekmi na zmiernenie príznakov.

Ak sa však teplota blíži k 40 supňom Celzia, ťažkosti sa zhoršujú alebo pretrvávajú dlhšie ako týždeň, odborníci odporúčajú vyhľadať lekára. „Niekedy sa pôvodne vírusové ochorenie skomplikuje bakteriálnou infekciou – najčastejšie zápalom stredného ucha, prínosových dutín alebo hnisavými ložiskami na mandliach,“ dodáva Domaracká. Lekár pri vyšetrení vykoná klinické hodnotenie vrátane CRP testu, ktorý môže potvrdiť prítomnosť zápalu v tele, a na základe výsledkov zvolí vhodný typ výteru.

Výter z hrdla sa odporúča najmä pri jeho bolesti hrdla. Pomáha identifikovať baktérie Streptococcus pyogenes, ktoré spôsobujú angínu, alebo iné streptokokové ochorenia. Výter z nosohltana je vhodný pri podozrení na chrípku, COVID‑19 alebo pri diagnostike čierneho kašľa (Bordetella pertussis). Tento typ výteru môže odhaliť aj Neisseria meningitidis – baktériu, ktorá môže spôsobiť meningitídu a prenáša sa aj bez príznakov. Výter z nosa sa často používa pri plánovaných chirurgických zákrokoch. Pomáha zistiť prítomnosť baktérie Staphylococcus aureus, známeho ako zlatý stafylokok, ktorá by mohla spôsobiť komplikácie počas operácie.

Výtery nemusia byť len diagnostickým nástrojom pri ochoreniach. Mikrobiologička upozorňuje, že v nosohltane či nose sa môžu nachádzať aj potenciálne rizikové baktérie bez akejkoľvek chorobnej príznakovej reakcie. Napríklad u detí môže byť v nose prítomná Streptococcus pneumoniae, ktorá im nespôsobuje problém, no pre starších ľudí alebo osoby so slabšou imunitou – napríklad onkologických pacientov – môže predstavovať vážne riziko.

Podobne má vysoký kolonizačný potenciál aj Staphylococcus aureus, ktorý môže spôsobiť hnisavé infekcie rán či ďalšie invazívne ochorenia. Prítomnosť takýchto baktérií je možné zistiť aj preventívnym výterom z nosa alebo z triesla.

Výtery z nosa, hrdla či nosohltana je možné absolvovať aj ako samoplatca. Najskôr si pacient zaobstará výterový materiál a poukaz, napríklad cez internetový obchod na adrese www.eshop-synlab.sk, a následne sa dostaví na odberové miesto, kde absolvuje odber výteru.

Správna príprava pred výterom ovplyvňuje presnosť výsledkov aj komfort pacienta. Pred výterom z hrdla je vhodné byť nalačno, nepiť sladké nápoje, aspoň dve hodiny si neumývať zuby, nežuvať žuvačku ani nefajčiť. Pri výteroch z nosa a nosohltana platia rovnaké pravidlá, zuby si možno umyť, no pred odberom sa neodporúčajú nosové spreje ani nadmerné smrkanie.

Výsledky vyšetrení sú zvyčajne dostupné do 48 až 72 hodín od odberu. „Používame dve základné metódy. Kultivačné testy odhalia konkrétnu baktériu a určia, na ktoré antibiotiká je citlivá. PCR testy zase identifikujú vírusy a mikroorganizmy, ktoré sa nedajú zachytiť kultiváciou,“ vysvetľuje MUDr. Jana Matějková.

Ak výter ukáže len bežnú mikrobiálnu flóru, výsledok je zvyčajne známy do 48 hodín. V prípade baktérií môže trvať dlhšie, pretože je potrebné zistiť ich citlivosť na antibiotiká. Súčasťou výslednej správy je často aj antibiogram – prehľad odporúčaných liekov a ich účinnosti voči zistenej baktérii. Pacienti, ktorí výter absolvovali ako samoplatci a zistia prítomnosť patogénu, sa môžu so zistenými výsledkami obrátiť na svojho lekára, ktorý navrhne vhodnú liečbu.