Výstup na Kriváň patrí medzi najnáročnejšie, Štúr ho zvládol aj bez moderného vybavenia

„Křiváni, na tvém stál sem již temeni, s kterého vážňe na Tatry pozíráš,“ znie úvod básne, ktorú napísal Štúr v roku 1841.

V auguste toho roka zdolal Kriváň spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom a ďalšími národovcami. Ďalší výstup uskutočnil v auguste 1844. Režisérka Mariana Čengel Solčanská, ktorá tento výstup zmapovala vo svojom najnovšom filme, tvrdí, že v tom čase to bolo veľké dobrodružstvo i hrdinstvo vybrať sa do Tatier.

„Neboli spravené žiadne chodníky, vybrali sa kamzičími. Nemohli sa spoliehať ani na horskú službu, ak by sa niečo stalo. Riskovali život,“ uviedla.

Do vysokohorského prostredia sa podľa jej slov vybrali nabalení jedlom, a zaodetí do prírodných materiálov, vlny i kožušiny.

„Používali odev, ktorí používali Tatranci, ktorí tu žili v podtatranských dolinách, teda ľudia zvyknutí na to, že zima trvá dlho a letá sú studené a krátke. Neriešili, či to je vhodný úbor na túru, nič také ako turizmus vtedy v Tatrách neexistoval,“ dodala.

Pri bežnom nosení ľudia v minulosti v podtatranskej oblasti aj počas zimy využívali bežne dostupné materiály.

„Predovšetkým ľan mal svoje nenahraditeľné miesto v odievaní. Jeho tradícia má dlhoročnú tradíciu takmer päťtisíc rokov, pestoval sa na Orave a na Spiši, a jeho spracovaniu sa venovalo mnoho domácností. Ľanové odevy mali viaceré vymoženosti, čo ocenili už naši predkovia, bolo vzdušné, odolné, trvácne, v zime zahrievali a v lete chladili. V súčasnosti by sme takéto oblečenie mohli charakterizovať ako ekologické,“ opísala Cintulová.

Aj preto bolo jeho využitie podľa jej slov mnohostranné, od posteľného prádla až po vrchné oblečenie.

„Obyvatelia podtatranských oblastí, ale aj bežní návštevníci mali pred horami veľký rešpekt, ale taktiež vnímali vzájomnú symbiózu s prírodou. Neexistovali špeciálne potreby na oblečenie v tomto prípade tak, ako to vidíme teraz. Vychádzali z možností, ktoré mali, a z poveternostných podmienok, ktoré sú, predovšetkým v horských oblastiach, nevyspytateľné,“ dodala.

V zimnom období používali vrstvené teplejšie oblečenie, kožušinové kabáty, čapice, rukavice. V zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku sa podľa jeho riaditeľky nachádza niekoľko zaujímavých fotografií športovcov vo Vysokých Tatrách, rekreantov, ale aj bežných ľudí, ktorí sú dôkazom toho, ako sa kedysi ľudia v týchto oblastiach obliekali.

„Našu pozornosť si zaslúži vzácna fotografia od známeho kežmarského fotografa Istvána Kissa z polovice 19.storočia, na ktorej je zľava nočný strážnik, sprievodca 3. triedy a zberač plesnivcov,“ opísala Cintulová.

Výstup na Kriváň najnovšieho filmového Štúra natáčali na Skalnatom plese i Lomnickom štíte. Hoci herci začínali niekedy o štvrtej ráno, cestu do vysokohorské prostredia v porovnaní s národovcami z 19. storočia si uľahčili technikou. Hlavný predstaviteľ filmu Lukáš Pelč označil natáčanie za mimoriadne náročné.

„Boli tam extrémne podmienky, točili sme nad 200-metrovým účesom. Boli sme však istení na lanách, rôznych železných podstavcoch, ktoré sme mali pod topánkami, bola tam aj Horská záchranná služba i dvaja profesionálni horolezci,“ opísal.

Zaujímavosťou podľa neho je, že vo výsledku po retušiach divák neuvidí žiadne istenie.

„Bude to vyzerať ako by sme tam prišli v dobovom kostýme, za pomoci drevenej palice, ako to pravdepodobne bolo vtedy, keď vystúpili Štúr, Hurban a Hodža na Kriváň,“ dodal.

Výpravný historický kinofilm je vôbec prvým kinofilmom v dejinách, ktorý sa venuje osobnosti Ľudovíta Štúra. Do kín príde tesne po výročí jeho úmrtia, ktoré pripadá na 12. januára. Ešte predtým si verejnosť môže pozrieť aj kostýmy použité vo filme. Kým v lete boli vystavené v Kaštieli sv. Anton, kde ich videlo 30-tisíc ľudí, v súčasnosti zdobia interiér na Hrebienku.