De Wever sa zameral na ceny energií, konkurencieschopnosť, čínsky dumping a regulačný tlak, ktoré podľa neho dostali časť európskeho priemyslu na pokraj zrútenia. Akosi však vo svojom kritickom prejave opomenul pomenovať dôvody tohto žalostného stavu európskeho priemyslu: sebazničujúcu zelenú politiku, neregulovanú imigráciu, bezbrehú podporu skorumpovaného ukrajinského režimu, militarizáciu, energetický šok a vyššie náklady po dobrovoľnom odstrihnutí sa od lacnej a spoľahlivej ruskej energie, slabý rast produktivity trvajúci už 15–20 rokov, prísnu reguláciu, obchodné trenice s USA a Čínou, starnúcu a ubúdajúcu pracovnú silu, spomalené inovácie a bezpečnostnú závislosť od NATO. To všetko vytvára politickú neistotu, ktorá odrádza od dlhodobých súkromných investícií. Napriek kritickému prejavu Bart De Wever  však nezabudol servilne dodať, že Layenovej sa táto kritika netýka, hoci podčiarkol, že treba zásadne zmeniť kurz. Európske elity sa teda zrejme postupne prebúdzajú z ilúzií avšak stanoviská našej vlády sú rozhodne odvážnejšie a trefnejšie, keďže pomenúvajú veci svojimi menami.

Podľa De Wevera nedávne rokovania s lídrami priemyslu „boli studenou sprchou“. Opísal situáciu európskeho priemyslu ako „proste dramatickú“. Uviedol, že by bol nerád, keby sa Európa stala priemyselným múzeom, kde budú návštevníci obdivovať minulosť, zatiaľ čo budúcnosť sa bude odohrávať niekde inde. Belgickým podnikateľom sľúbil nižšie ceny energií, konkurencieschopné ceny práce a jednoduchšie pravidlá a svoje sľuby sa snaží plniť.  Jednotný trh EÚ by podľa neho mal slúžiť ako trojuholník ekonomiky, technológií a obrany. A priemysel je spojivom, ktoré ich musí spájať. Bez neho niet rastu ekonomiky, vplyvu v zahraničí a strategickej autonómie, len závislosť. Pravidlá zelenej politiky sú také rigídne, že brzdia inovácie a ekonomický rast. Riešenia treba súdiť podľa výsledkov a nie nálepiek. Vyzval na šokovú terapiu a zníženie administratívnej záťaže pre firmy minimálne o 35 % a zmrazenie alebo úpravu legislatívy, ktorá obmedzuje konkurencieschopnosť.

Z desiatich odporúčaní kritickej správy Maria Draghiho bolo čiastočne implementované len jedno. Pritom v dôležitých oblastiach energetiky a digitalizácie bol dosiahnutý len minimálny pokrok. Produktivita v EÚ je o 20 % nižšia než v USA. V EÚ dnes dvakrát viac ľudí pracuje na kontrole dodržiavania pravidiel, než na inovačnom výskume. EÚ potrebuje partnerstvá, ktoré ju posilnia a nie závislosť, ktorá ju oslabí. Nechceme Európu na prvom mieste a pochopiteľne nie osamotenú Európu. Nekopírujme hlúposť iných. Žijeme vo svete, kde čoraz viac prevláda silová politika. USA a Čína sa riadia stratégiou, ktorá presadzuje inovácie, rýchly progres a štátnu podporu. Myslia v termínoch výhry a straty. Európa vždy verila vo vzájomnú výhodu. Nesmieme sa stať lúzrom v hre niekoho iného. Nesmieme zameniť jednu závislosť druhou v oblasti zásobovania energiami, surovinami, polovodičmi, zbrojárskymi výrobkami. Musíme diverzifikovať dodávky a hľadať spoľahlivých dodávateľov s ktorými môžeme rovnoprávne spolupracovať. Vyzval na rozširovanie ekonomickej spolupráce a uzatváranie hospodárskych dohôd a strategických partnerstiev. Ďalším frontom je rizikový kapitál, ktorého EÚ dokázala prilákať len 5 %, pričom USA až 10 krát viac. Je potrebné rozvíjať inovácie na európskom trhu.  Zároveň hovoril o novej „dynamike“ pred štvrtkovým neformálnym summitom európskych lídrov v Limburgu. Načrtol to, čo nazval „jasnou trojicou hlavných priorít“: inovácie, produktivita a konkurencieschopnosť. „Ak si chce Európa udržať vo svete význam, náš priemysel musí mať najprv význam pre Európu,“ povedal. Ak sa dekarbonizácia zmení na deindustrializáciu Európa sa stane chudobnou a bezvýznamnou.

Aj flámsky premiér Matthias Diependaele sa na samite vyjadril v podobnom duchu. Vo svojom prejave k lídrom priemyslu povedal, že európska prosperita je „pod silným tlakom“. „Je to nepríjemná pravda, že pohodlná budúcnosť pre nás, naše deti a vnúčatá už nie je istá,“ povedal. Podľa Diependaeleho vyplývajú tieto výzvy z klesajúcej konkurencieschopnosti Európy. „Náš priemysel je motorom našej prosperity a tento motor začína zadrhávať.“ Poukázal na rastúcu neistotu medzi vedúcimi predstaviteľmi podnikov, ktorí odkladajú alebo rušia investície, často v oblasti dekarbonizácie a inovácií. Následne sa lídri EÚ zišli na neformálnom stretnutí v Limburgu, ktoré sa venovalo výlučne európskej konkurencieschopnosti.

Analýza Deloitte žalostný stav priemyslu potvrdzuje

Dva roky po tom, ako desiatky priemyselných lídrov podpísali Antverpskú deklaráciu s cieľom obnoviť európsku konkurencieschopnosť, sa vyhliadky pre priemysel EÚ zhoršili vo väčšine ukazovateľov. Taký je záver novej správy konzultačnej spoločnosti Deloitte, ktorú zadala Európska rada chemického priemyslu (Cefic). Správa poukazuje na rad štrukturálnych prekážok, medzi ktoré patria v prvom rade vysoké ceny energie, zložité regulácie, fragmentované financovanie a dlhé čakacie doby na pripojenie k elektrickej sieti. Deloitte opisuje zistenia ako „varovný signál“ a varuje, že priemysel EÚ neustále zaostáva. „Správa ukazuje, že priemysel EÚ stráca pozíciu voči globálnym konkurentom, ako sú Spojené štáty a Čína. V prípade 83 % ukazovateľov priemyselnej konkurencieschopnosti nedošlo k žiadnemu zlepšeniu, ba dokonca došlo k poklesu,“ uvádzajú autori. Pre účely štúdie bolo 10 pilierov Antverpskej deklarácie, podpísanej počas samitu v roku 2024, preložených do merateľných ukazovateľov výkonnosti. Výsledky sú podľa Deloitte znepokojujúce. „Deindustrializácia sa zrýchľuje. Spoločnosti presúvajú svoje aktivity do regiónov s nižšími nákladmi.“

Investičný závod prehrávame

„Európska únia prehráva globálny závod o priemyselné investície,“ povedal Frederik Debrabander, líder odvetvia energetiky, zdrojov a priemyslu v spoločnosti Deloitte. Obzvlášť tvrdo zasiahol chemický sektor. Podľa Ceficu v posledných rokoch v Európe zatvorili viac tovární, čo viedlo k strate 20 000 pracovných miest. Počet zatvorených chemických prevádzok v Európe sa za posledné štyri roky zvýšil šesťkrát a Európa stratila 10 % chemických výrobných kapacít. Napriek tomu generálny riaditeľ Marco Mensink trvá na tom, že stále je možné konať. „Budúcnosť európskeho priemyslu máme vo vlastných rukách,“ povedal. „Bez naliehavých, koordinovaných a účinných opatrení v tomto roku však hrozí ďalšia nezvratná erózia priemyslu v Európe.“

Varovné signály v ďalších veľkých spoločnostiach

Tlak sa neobmedzuje len na chemický priemysel. Nedávne výsledky veľkých európskych spoločností poukazujú na širšiu slabosť. Holandská personálna agentúra Randstad zaznamenala v štvrtom štvrťroku pokles tržieb o 4 % na 5,8 miliardy eur, pričom oslabenie bolo najvýraznejšie na európskych trhoch, ako sú Holandsko a Nemecko, zatiaľ čo rast bol obmedzený na Severnú Ameriku. Pivovar Heineken oznámil plány na zrušenie 5 000 až 6 000 pracovných miest v priebehu najbližších dvoch rokov, hlavne v Európe, ako súčasť ďalších opatrení na zníženie nákladov v dôsledku klesajúceho predaja piva a zložitých podmienok na trhu. Supermarketová skupina Ahold Delhaize tiež zaznamenala nepriaznivý vývoj v Belgicku po zákaze predaja tabakových výrobkov vo väčších supermarketoch, hoci jej celkové ročné tržby vzrástli na 92,4 miliardy eur. Spolu tieto čísla podčiarkujú krehké prostredie, s ktorým sa stretáva niekoľko kľúčových sektorov európskeho hospodárstva.

 „Európa stráca priemyselnú kapacitu tempom, aké sme doteraz nepoznali,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti BASF Markus Kamieth. „Ide o štrukturálny trend v konkurencieschopnosti, ktorý ovplyvňuje všetky výrobné odvetvia. Ak chce Európa byť lídrom v „čistom prechode“, nemôže si dovoliť stratiť ďalšie odvetvia, ktoré tento prechod umožňujú.“

Trvalo vysoké ceny energií

Energia zostáva kritickým problémom. V roku 2024 bola cena plynu pre priemyselných odberateľov v EÚ 4,6-krát vyššia ako v USA, zatiaľ čo cena elektrickej energie bola 2,4-krát vyššia ako v Číne, USA a Indii. Tento problém je obzvlášť výrazný v Belgicku, kde sú ceny elektrickej energie pre priemysel o 12 % až 23 % vyššie ako v susedných krajinách, čo vytvára významnú konkurenčnú nevýhodu aj na miestnej úrovni. Tento rozdiel v cenách elektrickej energie medzi EÚ a inými regiónmi je spôsobený vysokými cenami komodít, ktoré sú ešte zhoršené rastúcimi sieťovými nákladmi (+46 % od roku 2019) a nevratnými daňami (+15 %). Hoci EÚ rozširuje svoje kapacity v oblasti čistej energie, Čína ju v tomto smere päťnásobne predbieha. Okrem toho trh EÚ s dohodami o nákupe elektrickej energie (PPA) zostáva malý a predstavuje len 6,4 % celkovej kapacity čistej energie, pričom energeticky náročné odvetvia majú ťažkosti so zabezpečením zmlúv za konkurencieschopné ceny. Rozvoj infraštruktúry nezodpovedá potrebám priemyslu. Vysoko prepojená sieť a dobre fungujúci trh s flexibilitou sú kľúčom k uvoľneniu potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, zníženiu nákladov na energiu a podpore elektrifikácie priemyselných konečných užívateľov. Napriek zvýšeným investíciám sú dlhé čakacie doby na pripojenie k sieti v dĺžke 7 až 10 rokov jasnou prekážkou elektrifikácie. EÚ tiež výrazne zaostáva za svojimi cieľmi v oblasti skladovania CO₂, keďže jej prevádzková kapacita je len 0,6 Mtpa, pričom cieľ na rok 2030 je 50 Mtpa.

Regulačná záťaž a fragmentované financovanie brzdia investície

Zložitý regulačný rámec EÚ predstavuje čoraz väčšiu prekážku pre investície. Podiel podnikov v EÚ, ktoré považujú reguláciu podnikania za hlavnú prekážku, sa za posledné štyri roky zvýšil o 42 %. Povolenie priemyselných projektov trvá v priemere 1 až 3 roky, v niektorých prípadoch aj viac ako 6 rokov. Tieto povolenia sa často predlžujú súdnymi odvolaniami a celkový proces udeľovania povolení sa považuje za dvakrát dlhší ako v iných regiónoch. Táto administratívna záťaž vyžaduje značné množstvo času vedúcich pracovníkov, pričom spoločnosti v EÚ venujú 1,5-krát viac vedúcich pracovníkov na dodržiavanie predpisov ako spoločnosti v USA a 11-krát viac ako v Číne. Financovanie priemyselnej transformácie je tiež veľkou výzvou. Napriek značným záväzkom EÚ a členských štátov pretrvávajú štrukturálne medzery vo financovaní, čo podčiarkuje 513 % nadmerný dopyt po Inovačnom fonde v roku 2024. Štruktúra financovania však zostáva zložitá a fragmentovaná, s nerovnomerným rozdelením podpory medzi členské štáty, čo stavia EÚ do nevýhodnej pozície v porovnaní s rozsiahlymi a jednoduchšími nástrojmi, ktoré sa používajú v USA a Číne. To spôsobuje, že celková inovácia v EÚ zaostáva za globálnymi partnermi, keďže sa ukázalo, že inovačná výkonnosť EÚ je o 15 percentuálnych bodov nižšia ako v USA. Inovačný ekosystém EÚ brzdí vyššia riziková prémia na kapitálové investície, čo ich robí menej atraktívnymi. Financovanie rizikovým kapitálom v EÚ tiež výrazne zaostáva za vyspelejším trhom USA, ktorý ponúka podnikateľskú kultúru s väčšou toleranciou voči riziku. Túto situáciu ešte zhoršuje zaostávanie v počte patentových prihlášok; Čína v súčasnosti dominuje v oblasti patentov a podáva približne 17-krát viac prihlášok ako EÚ. „Tieto zistenia posúvajú diskusiu od symptómov k základnej príčine: EÚ prehráva globálny závod o priemyselné investície,“ hovorí Frederik Debrabander, líder odvetvia energetiky, zdrojov a priemyslu v spoločnosti Deloitte. „Nejde len o náklady na energiu, ale o základné investičné prostredie. Keď kapitál čelí sedemročnému čakaniu na pripojenie k sieti, 500 % nadmernému predplatnému na financovanie inovácií a zložitému regulačnému prostrediu, nevyhnutne odtečie inde. Aby mohla EÚ poháňať priemyselnú transformáciu, musí sa stať magnetom pre kapitál, nie bludiskom. To si vyžaduje konkurencieschopnosť ako predpoklad, s radikálnym zjednodušením a urýchleným nasadením kľúčovej infraštruktúry, na ktorej závisia priemyselní investori.“ Po troch rokoch strategickej neistoty je rok 2026 rozhodujúcim bodom obratu. Geopolitická nestabilita už nie je prekážkou, ale katalyzátorom konania. Generálni riaditelia čoraz viac prijímajú investičný prístup založený na pragmatizme a odolnosti,“ hovorí Rolf Driesen, generálny riaditeľ spoločnosti Deloitte Belgium. „Táto správa slúži ako varovný signál pre EÚ v kritickom bode obratu. To si vyžaduje okamžité konanie na dvoch frontoch: odstránenie našej štrukturálnej nevýhody v oblasti energetických nákladov a radikálne zjednodušenie zložitosti regulácie. Nie sú to ambiciózne ciele – sú to predpoklady na uvoľnenie podstatnej ekonomickej hodnoty zakotvenej v našom ekosystéme výskumu a vývoja, výrobnej základni, odolnosti dodávateľského reťazca a kvalitnej situácii v oblasti zamestnanosti.“

Nevyužité páky a neočakávané dôsledky

Analýza odhaľuje ďalšie zložité aspekty súčasného prístupu EÚ, kde niektoré politické páky nie sú dostatočne využívané, zatiaľ čo iné majú neočakávané negatívne dôsledky. Napríklad verejné obstarávanie predstavuje 14 % HDP EÚ, čo poukazuje na nevyužitú príležitosť povinného ekologického verejného obstarávania ako páky dopytu, zatiaľ čo súčasné politiky EÚ na strane dopytu vytvárajú ďalšie výzvy. S priemerne siedmimi environmentálnymi spotrebiteľskými stimulmi na členský štát (čo výrazne prevyšuje priemer USA, ktorý je 1,8) EÚ účinne podporuje dopyt po produktoch, ako sú elektrické vozidlá a solárne panely. To však neúmyselne posilňuje priemyselný vývoz Číny a prehlbuje závislosť od dodávateľského reťazca.