Môj profil 
Predplatné
“Implicitné obvinenie, že potravinárske spoločnosti diskriminujú niektorých občanov EÚ, postavilo Európsku komisiu pred ťažké rozhodnutie,” píše Euobserver. Na základe dokumentov konštatuje, že rôzne generálne riaditeľstvá Komisie mali k záležitosti rôzne názory, ako riešiť danú problematiku.
V marci 2017 eurokomisárka pre spotrebiteľkú politiku Věra Jourová uviedla, že “to nie je len otázka týkajúca sa bezpečnosti potravín a iných výrobkov, či otázka ich ceny a kvality, ale aj vnímanie spotrebiteľov v dotknutých členských štátoch, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako”.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker “sa domnieval, že aj napriek tomu, že tento problém bol v niektorých členských štátoch vnímaný ako skutočný, nespadá do kompetencie Komisie,” uviedla vtedy správa s tým, že Komisia “nebola schopná poskytnúť výsledky”.
O dva týždne neskôr Komisia uskutočnila vlastné stretnutie s účastníkmi z piatich generálnych riaditeľstiev, kde vzišla myšlienka vypracovať nejakú štúdiu o tejto otázke, ale veľký záujem tu nebol. “Proces by bol príliš dlhý a vzorka by bola príliš malá na to, aby reprezentovala situáciu na trhu,” uviedol interný dokument. Bolo však tiež poznamenané, že “by bolo dobré ukázať, že to nie je problém Východu a Západu”.
V apríli 2017 sa uskutočnilo stretnutie medzi Jourovej úradníkom Eduardom Huliciusom a lobistickou Európskou asociáciou značiek (AIM), ktorá tvrdila, že rozdiely v potravinových produktoch sú normálne, pretože majú rozdielne suroviny a existuje rôzny vkus zákazníkov v jednotlivých členských krajinách.
V lete roku 2017 už aj dotknuté členské štáty EÚ lobovali u predsedu EK Junckera, aby táto otázka nabrala celoeurópsky rámec, a úspešne. Po stretnutí s vtedajším slovenským premiérom Robertom Ficom koncom júla vystúpil Juncker na obranu slovenských spotrebiteľov a povedal, že majú právo na rovnakú kvalitu výrobkov.
“Nemám rád myšlienku, že v Európe budú nejakí občania druhej kategórie, takže na tom pracujeme,” vyhlásil vtedy Juncker, podobne aj 13. septembra vo svojom prejave o stave EÚ v Štrasburgu. No opak bol pravdou a inštitúcie Európskej komisie sa spravidla zdráhali priznať “dvojakú kvalitu”.
Teraz Euractiv informuje, že v stredu 11. apríla 2018 v dôsledku sťažností a tlaku zo strany členských štátov strednej a východnej Európy dôjde k “zákazu dvojakej kvality potravín v celom bloku”.
Eurokomisárka Věra Jourová dodáva: “Zintenzívníme boj proti dvojakej kvalite potravín. Zmenili sme smernicu o nekalých obchodných praktikách tak, aby bola čierna a biela, že je zakázaná dvojaká kvalita potravín. Týmto sa vnútroštátnym orgánom poskytne nástroj, o ktorý požiadali, aby ukončili túto prax. Ako povedal prezident Juncker v septembri, nemôžu byť občania druhej triedy v EÚ.”
Zdá sa teda, že politický tlak zo strany stredo- a východo-európskych krajín presvedčil Komisiu, aby zmenila názor. Namiesto vytvorenia centralizovaného tvrdého nástroja však výkonný orgán EÚ dáva členským štátom právomoc označovať dvojaký štandard potravín za nezákonný.
Jourová vysvetlila, že Komisia začína s potravinami a neskôr pribudnú aj nepotravinové výrobky, ako napríklad pracie prostriedky.
Nové európske pravidlá zakazujúce dvojakú kvalitu potravín v rámci EÚ by podľa europoslankyne Michaely Šojdrovej mohli začať platiť od januára 2020. Proces sa možno zdá byť pomalý, ale iste napreduje.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
