Môj profil 
Predplatné
Parlament prostredníctvom uznesení vyzval na dôslednejšie zosúladenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky Srbska s EÚ. Poslanci požadujú tiež liberalizáciu vízového režimu s Kosovom a naznačili možnosť vstupu Čiernej Hory do EÚ v roku 2025.
Europoslanci privítali pretrvávajúcu angažovanosť Srbska na ceste integrácie do EÚ a vyzvali Belehrad, aby toto strategické rozhodnutie aktívne podporoval medzi srbskou verejnosťou. Ocenili aj odhodlanie Srbska v oblasti normalizácie vzťahov s Kosovom a podporili dialóg sprostredkovaný Úniou, ktorý vytvára rámec na dosiahnutie komplexnej normalizačnej dohody medzi Srbskom a Kosovom.
Uznesenie o Srbsku si všíma aj diskusiu o možnej výmene území medzi Srbskom a Kosovom. Europoslanci zdôraznili, že cieľom takýchto aktivít by nemalo byť vytvorenie etnicky homogénnych štátov v regióne. Podľa EP by takáto dohoda bola prijateľná iba vtedy, ak sa dosiahne po vzájomnom súhlase a zohľadnení celkovej stability regiónu a medzinárodného práva.
Poslanci vyzvali Belehrad na zintenzívnenie reformného úsilia v oblasti právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, ako aj na pokračovanie reformy verejnej správy s cieľom zaistiť jej politickú neutralitu. Podľa ich názoru by Srbsko malo dôslednejšie zosúladiť svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku s EÚ, a to aj vo vzťahu k Rusku a v rámci OSN.
V prípade Čiernej Hory poslanci ocenili ďalší pokrok v procese integrácie do EÚ, zároveň však apelovali na vedenie krajiny, aby sa zameralo na riešenie problémov v oblastiach právneho štátu, slobody médií, korupcie, prania špinavých peňazí, ako aj organizovaného zločinu a s ním súvisiaceho násilia.
Uznesenie EP vyzdvihlo pokračujúce úsilie Podgorice o konštruktívnu regionálnu spoluprácu a dobré dvojstranné susedské vzťahy, pričom poslanci privítali ratifikáciu dohody o štátnych hraniciach medzi Čiernou Horou a Kosovom a vyzvali na urýchlené vyriešenie pretrvávajúcich hraničných sporov s ostatnými susednými krajinami.
Parlament pripomenul strategickú dôležitosť vstupu Čiernej Hory do NATO z 5. júna 2017 pre zabezpečenie stability a mieru na západnom Balkáne. Poslanci sa stotožnili s hodnotením Európskej komisie, podľa ktorého by Čierna Hora, pri silnej politickej vôli a dosahovaní ďalšieho pokroku v reformách a riešení sporov so susedmi, mohla byť pripravená na členstvo v EÚ do roku 2025.
Pri uznesení o Kosove poslanci pochválil Prištinu za prijatie dôležitých právnych predpisov v rámci európskeho programu reforiem. Zároveň však kritizovali chýbajúci nadstranícky konsenzus a pretrvávajúcu politickú polarizáciu v Kosove, ktoré negatívne ovplyvňujú schopnosť krajiny zaviesť udržateľné reformy.
Podľa stanoviska EP by liberalizácia vízového režimu priblížila Kosovo k Európskej únii. Európska komisia už totiž uviedla, že kritériá pre uvoľnenie vízovej povinnosti boli splnené.
Dostatočný pokrok sa podľa europoslancov nepodarilo dosiahnuť v iných oblastiach. Obavy vzbudzuje finančne poddimenzované súdnictvo, rozšírená korupcia, prvky ovládnutia štátu, neprimeraný politický vplyv a nerešpektovanie riadneho postupu.
Uznesenie EP poukázalo na to, že Kosovo dodnes neuznalo päť členských štátov EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko. Schválený text EP v tejto súvislosti konštatuje, že uznanie Kosova všetkými členskými štátmi EÚ by prispelo k normalizácii vzťahov medzi Prištinou a Belehradom.
.JPG)
.jpg)
