Európa môže mať viac neviest ISIS vďaka novému rozhodnutiu súdu EÚ pre ľudské práva

Bude musieť Francúzsko povoliť návrat ďalších rodín džihádistov zo Sýrie? Áno je najpravdepodobnejšia odpoveď, a to tak pre Francúzsko, ako aj pre ostatné európske krajiny, píše REMIX News

03. 10. 2022 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 3. októbra 2022 (HSP/Rmx/Foto:Wikimedia,TASR-Štefan Puškáš)

▶ ❚❚ ↻

Európske krajiny sa po novom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva posúvajú bližšie k tomu, aby boli nútené repatriovať nevesty Islamského štátu spolu s ich deťmi narodenými v zahraničí.

Podľa súdu pre ľudské práva, by sa zákaz vyhostenia štátnych príslušníkov stanovený v článku 3 protokolu č. 4 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd mal teraz vzťahovať na štátnych príslušníkov krajiny, ktorí sú zadržiavaní v zahraničí. Toto rozhodnutie sa vzťahuje aj na určité okolnosti, keď sa manželky džihádistov narodených v Európe a ich deti narodené v zahraničí ocitli v kurdských táboroch v Sýrii.

Súd sa v priebehu rokov rozrástol do podoby žolíka, ktorý účinne blokuje vlády snažiace sa zastaviť alebo obmedziť úroveň prisťahovalectva, a to často aj po tom, ako boli tieto vlády zvolené s demokratickým mandátom na riešenie tejto otázky. Napríklad Spojené kráľovstvo nedávno zaznamenalo, že ESĽP zablokoval jeho plán na deportáciu žiadateľov o azyl do Rwandy, a to na veľkú nevôľu konzervatívnej vlády. V inom rozhodnutí súd nariadil Poľsku, aby prestalo s odsunom nelegálnych prisťahovalcov, ktorí prekročili jeho územie z Berlaru. Najnovšie rozhodnutie súdu týkajúce sa rodín ISIS je len najnovším príkladom nekonečnej snahy sudcov ESĽP rozšíriť rozsah pôsobnosti dohovoru a svojej vlastnej jurisdikcie, pričom toto konkrétne rozhodnutie sa netýka len Európy v otázke migrácie, ale aj vnútornej bezpečnosti kontinentu.

V tlačovej správe súdu sa uvádza:

“Absolútny zákaz vyhostenia štátnych príslušníkov a zodpovedajúce absolútne právo na vstup vyplynulo zo zámeru raz a navždy zakázať vyhostenie, keďže sa považovalo za nezlučiteľné s modernými demokratickými zásadami. Odvtedy sa medzinárodná mobilita stala bežnejšou v čoraz viac prepojenom svete, v ktorom sa mnohí štátni príslušníci usadili alebo vycestovali do zahraničia. (…) Ak by sa mal článok 3 ods. 2 protokolu č. 4 vzťahovať len na štátnych príslušníkov, ktorí prišli na štátnu hranicu alebo ktorí nemajú cestovné doklady, stratil by v kontexte uvedených súčasných javov účinnosť.”

Hoci európsky súd pre ľudské práva uznal, že “podľa jeho judikatúry dohovor nezaručuje právo na diplomatickú ochranu zo strany zmluvného štátu v prospech akejkoľvek osoby v rámci jeho jurisdikcie”, konštatoval, že je oprávnený zasiahnuť v prospech manželiek džihádistov, ktoré sa rozhodli opustiť Francúzsko alebo inú európsku krajinu, aby sa pridali k takzvanému Islamskému štátu ešte v polovici roka 2010, a v prospech ich detí narodených v Sýrii.

Je potrebné spomenúť, že ESĽP vo svojom rozsudku neuviedol, že krajina musí repatriovať svojich štátnych príslušníkov, ale len to, že takéto rozhodnutie spadá do rozsahu pôsobnosti protokolu č. 4 k Dohovoru o ľudských právach, a preto signatárska krajina musí “obklopiť rozhodovací proces týkajúci sa žiadostí o repatriáciu primeranými zárukami proti svojvôli”.

Na tento účel “Súd zastával názor, že zamietnutie žiadosti o repatriáciu musí viesť k primeranému individuálnemu preskúmaniu nezávislým orgánom, oddeleným od výkonných orgánov štátu, ale nie nevyhnutne súdnym orgánom”.

Sudcovia ESĽP teda nariadili francúzskej vláde, aby vytvorila takýto “nezávislý orgán”, ktorý sa nebude zodpovedať voličom, a následne preskúmala žiadosti, ktoré podali rodičia dvoch manželiek mŕtvych džihádistov zadržiavaných spolu s ich tromi deťmi narodenými v Sýrii v kurdskom záchytnom tábore.

Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESLĽP) — Ilustračné foto

Toto rozhodnutie pravdepodobne vyvinie tlak na európske krajiny, aby urýchlili repatriáciu svojich občanov, ktorí sa stále nachádzajú v Sýrii. Preto sedem z týchto krajín podporilo argumenty Francúzska v tomto prípade. Niektoré ďalšie krajiny, ako napríklad Nemecko a Belgicko, sa už aj tak zapojili do rozsiahlych repatriácií.

V júli samotné Francúzsko oznámilo repatriáciu 16 neviest ISIS a ich 35 detí zo severovýchodnej Sýrie. Tieto čísla pribudli k 126 deťom, ktoré už boli repatriované od roku 2016. Podľa mimovládnych organizácií sa v súčasnosti v táboroch spravovaných Kurdmi na severovýchode Sýrie nachádza približne 80 mŕtvych manželiek džihádistov a približne 200 maloletých detí s francúzskym občianstvom. Niektoré z tzv. neviest ISIS, ktorým bolo povolené vrátiť sa do Francúzska, sú v skutočnosti samotní známi džihádisti, ako napríklad Émilie Königová, ktorá bola medzi tými, ktorým bolo povolené vrátiť sa v júli minulého roka.

Francúzsko poskytlo ISIS v Sýrii v polovici roka 2010 najväčší kontingent západných bojovníkov, pričom v určitom období za Islamský štát bojovalo približne 1 700 jeho občanov z celkového počtu približne 5 000 pochádzajúcich zo západnej Európy.

Hoci počet pokusov o útoky vo Francúzsku v rokoch 2021 a 2022 klesal, teroristická hrozba je podľa francúzskej kontrarozviedky DGSI naďalej vysoká. Okrem hrozby, ktorú predstavuje repatriácia džihádistiek a neviest ISIS spolu s ich deťmi, DGSI v júnovej správe poukázala na otázku zadržaných islamistických teroristov, a to vo väzbe aj po ich prepustení, ako na hlavný bezpečnostný problém krajiny.

V správe sa jasne uvádza, že “vzhľadom na viac ako 450 osôb, ktoré sú v súčasnosti uväznené za teroristické činy, a viac ako 270 osôb prepustených v rokoch 2019 až 2021 je potenciálna hrozba, ktorú predstavujú zadržaní a bývalí zadržaní, jadrom obáv DGSI”.

Správa o francúzskom islame z roku 2016, ktorú vypracoval ľavicovo orientovaný a proimigračný Institut Montaigne, ukázala, že nové generácie moslimov narodených vo Francúzsku sú oveľa radikálnejšie ako ich rodičia. Podľa tohto prieskumu celkovo 28 % moslimov starších ako 15 rokov žijúcich vo Francúzsku “prijalo systém hodnôt, ktoré sú v jasnom rozpore s hodnotami francúzskeho štátu”. Tento podiel však dosahuje takmer 50 % medzi 15- až 24-ročnými. Podľa prieskumu zverejneného začiatkom júla, dva dni po návrate 16 manželiek džihádistov a ich 35 detí, je 59 percent francúzskych voličov proti tomu, aby sa umožnil návrat detí francúzskych džihádistov zadržaných v Sýrii, a len 41 percent je za takýto krok.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Austrálsky premiér Anthony Albanese oznámil, že týždeň od masovej streľby na pláži Bondi si Austrália pripomenie národným dňom „zamyslenia“ a zároveň predstavil plány na rozsiahly program spätného výkupu zbraní.