Európa čoraz odvážnejšie spolupracuje s Čínou, USA sa to nepáči

Portál Vzgljad prináša zaujímavé informácie zo zákulisia medzinárodných vzťahov. Vzťahy Európy a Číny vďaka americkým zásahom ostávajú stále čiastočne napäté, napriek tomu, že Čína je Európe potrebnejšia, ako Európa Číne. Napätie iniciujú Američania, ich možnosti ovplyvňovať bilaterálne vzťahy medzi Čínou a Európu sú však postupne čoraz menšie

Proces rozpadu jednotného Západu naberá čoraz rýchlejšie obrátky. Najmä vo Francúzsku a Nemecku rastie nechuť voči Američanom, brexit takisto možno vnímať ako proces oslabovanie Anglosasov a zvyšovanie nezávislosti Európy vo vzťahu k angloamerickému diktátu. Američania musia vynakladať čoraz viac úsilia na to, aby prinútili európskych lídrov plniť americké predstavy, americká arogancia vyvoláva na európskej politickej scéne značné turbulencie a nechuť. Európania už začínajú pociťovať únavu zo sankcií, z ktorých majú prospech len Američania, tí sa správajú ako otrokári a nie ako partneri.

Európa už  čoraz hlasnejšie odmieta americkú supremáciu a v najbližších 10-15 rokoch bude musieť zobrať svoj osud do vlastných rúk. Samozrejme za predpokladu, že Európania nechcú skončiť ako kolónia USA, podobne ako Latinská Amerika, ktorá je neustále rabovaná americkými korporáciami (Venezuela, Bolívia, Kuba, Nikaragua sa spod americkej dominancie za pomoci Ruska a Číny vymaňujú). Časť európskych elít si uvedomuje čo je hlavným cieľom americkej politiky v Európe a tieto elity nesúhlasia s americkými snahami zbaviť Európu za každú cenu jej geopolitického významu. Racionálne uvažujúce európske elity, ktoré odmietajú americké násilné predstavy čoraz častejšie hľadia smerom na východ, kam sa presúva ťažisko svetovej geopolitiky. Bez rozvoja vzťahov s Čínou sa však Európe nikdy nepodarí zbaviť sa nadvlády USA, Američania majú na svojej výplatnej listine stále dostatok elít, ktoré kvôli americkému prospechu zapredávajú záujmy vlastných krajín (môžeme to sledovať aj na Slovensku v súvislosti dohadovanou zmluvou o pobyte vojsk USA na našom území).

Vo vzťahu k Rusku Európania stále nemôžu rozhodovať samostatne. Američania a nimi ovládané európske politické elity naschvál vyhrocujú situáciu smerom k Rusku a hrozia všetkým, ktorí odmietajú americké sankcie. Američania už však nevládzu bojovať na všetkých frontoch hybridnej vojny a nedokážu kontrolovať Európanov vo vzťahoch k Číne, kde Európska Únia vystupuje pomerne samostatne. Americké snahy protičínsky tlačiť na Európu – napríklad kauza Huawei – nevyšla Američanom tak ako si Američania predstavovali. Európska únia nezaujala tak servilné postavenie ako Kanada, takže americké plány predstavovať Čínu ako hrozbu demokratickým civilizačným hodnotám neuspeli.

Číňania sú pre Európu priveľmi dôležitým trhom i investorom. Už straty ktoré utrpeli kvôli americkým sankciám voči Rusku a Iránu sú pre Európanov alarmujúce. Straty budú trvať dovtedy, kým sa Európania postupne nezbavia proamerických elít, ktoré zrádzajú záujmy vlastných krajín v prospech Američanov. Proces zbavovania sa proamerických elít síce pokračuje pomaly, ale iste. A nervozita a agresivita, ktorá sa čoraz častejšie stáva súčasťou slovníka proamerických elít je dôkazom toho, že situácia sa pre proamerických vazalov a ich pánov stáva čoraz viac problematickou.

Európa potrebuje Čínu viac ako USA, pretože Američania nemajú priateľov len svoje záujmy a otrokov. Samozrejme nejde len o Čínu, prepojenie Euroázie do jedného celku je možné len za účasti Ruska. Ak vznikne spojená Euroázia, ocitnú sa Američania na periférii, pretože sa oslabia ich možnosti parazitovať na ekonomike eurázijského kontinentu. Američania si to uvedomujú, preto zúfalo bojujú proti Nord Stream 2, ktorý by zabezpečil energetickú nezávislosť Európy. Európski lídri sa veľmi ochotne nehrnú do kúpy zbytočne predraženého amerického plynu a ropy, keď môžu využívať podstatne lacnejšie ruské zdroje.

Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Západnej Európe vzbudila nesmierny záujem. Napriek americkému odporu Taliani v Ríme spolu s Číňanmi podpísali svoje pripojenie sa k novej “Hodvábnej ceste”, ktorá spája Európu a Čínu do jedného celku, bližšie k Číne sa primkli aj Francúzi a Nemci. Číňania v Európe zvyšujú svoj status na úkor Američanov, čo sa Američanom nepáči, no ukazuje sa že Taliani sa podobne ako Nemci a Francúzi už takisto vymykajú americkej kontrole. Samozrejme nemôže byť ani reči o tom, že by sa Európania mali stať súčasťou paktu proti USA, takto nervózne situáciu vnímajú len Američania, ktorí musia neustále vyhrocovať situáciu a dezinformovať, aby si udržali kontrolu.

Číňania dnes s Američanmi súperia v obchodnej vojne. Američania sa snažia oslabiť čínsky rast a vplyv, takže Čína má v poslednej dobe problémy presadiť sa na približne 400 miliónovom americkom trhu. Číňania sú pragmatici, preorientovali sa na takmer 600 miliónový európsky trh, kde sú americké možnosti kontroly a riadených zásahov čoraz viac obmedzované a tento trend neustále rastie. Čína začína prenikať do Európy, ide o mierovú, ekonomickú expanziu a Číňania ponúkajú to, čo Európania oslabovaní americkými sankciami, ktoré sú výhodné len pre Američanov potrebujú – trh, investície a technológie. Ak bude tento trend pokračovať, v blízkej budúcnosti sa možno staneme svedkami ako sa Európa konečne zbaví amerických okov.

Časť európskych elít na americkej výplatnej listine sa zúfalo snaží rastúci vplyv Číny v Európskej únii zastaviť. Ale ako sme už spomenuli vyššie, Američania už nie sú v takej kondícii, aby mohli viesť hybridnú vojnu na viacerých frontoch. Výrazne ich vyčerpáva boj s Ruskom, pretože Rusi prekazili väčšinu amerických plánov, rozvinúť operácie proti Číne súbežne s aktivitami voči Rusku Američania už proste nedokážu. Francúzi, Nemci, Taliani čoraz otvorenejšie prehliadajú americké priania a sústreďujú sa na spoluprácu s Číňanmi nielen v Európe, ale v prípade Francúzov aj v Afrike. Dokonca situácia zašla až tak ďaleko, že Američania začali uvažovať už aj o možnosti, že ich napríklad Nemci vypoklonkujú z územia Nemecka. Preto sa Američania snažia silou mocou budovať nové základne na území štátov východnej Európy, v týchto štátoch im vychádzajú v ústrety zapredané miestne politické elity.

Čína vo vzťahu k EÚ zaujala veľmi pragmatický postoj. Rokuje aj s Bruselom a aj s jednotlivými krajinami. Ak to nepôjde cez Brusel, pôjde to cez jednotlivé európske štáty. Pre Američanov predstavuje rastúci čínsky záujem o Európu čoraz väčší problém. Čo je pre Európu momentálne pozitívne je skutočnosť, že Američania v Európe pomaly ale iste strácajú svoje pozície a Čína naopak svoje pozície upevňuje. Dôležité však je, aby Európa z čínskeho záujmu čo najviac vyťažila a nevymenila len jedného zotročovateľa za iného.