Nenechajte sa oklamať prívalom dobrých správ z Európy v posledných týždňoch. Ceny energií sa oproti letnému obdobiu znížili a vďaka dobrému počasiu sú zásobníky plynu takmer plné. Energetická kríza však stále predstavuje nebezpečenstvo. Ceny plynu sú šesťkrát vyššie ako ich dlhodobý priemer. Rusko 22. novembra pohrozilo, že škrtí posledný funkčný plynovod do Európy, aj keď raketové útoky spôsobili núdzové výpadky elektriny na Ukrajine. Európske zásobníky plynu sa budú musieť v roku 2023 opäť doplniť, tentoraz však bez akéhokoľvek ruského plynu dodávaného potrubím.

Energetická zbraň Vladimíra Putina si vyberie daň nielen na Ukrajine. Naše modelovanie naznačuje, že v bežnej zime je 10 % nárast reálnych cien energie spojený s 0,6 % nárastom úmrtí. Preto by energetická kríza v tomto roku mohla spôsobiť viac ako 100 000 ďalších úmrtí starších ľudí v celej Európe. Ak je to tak, Putinova energetická zbraň by si mohla vyžiadať viac životov mimo Ukrajiny než jeho delostrelectvo, rakety a drony priamo na jej území. To je ďalší dôvod, prečo je odpor Ukrajiny voči Rusku aj bojom Európy, pokračuje The Economist.

Podľa liberálneho týždenníka, Vojna vytvára aj finančnú zraniteľnosť. Inflácia v energetike sa prenáša do zvyšku európskej ekonomiky, čo vytvára akútnu dilemu pre Európsku centrálnu banku. Tá musí zvýšiť úrokové sadzby, aby mohla kontrolovať ceny. Ak však zájde príliš ďaleko, mohlo by to destabilizovať slabších členov eurozóny, v neposlednom rade zadlžené Taliansko.

Aj keď energetická kríza zúri, vojna odhalila zraniteľnosť európskeho obchodného modelu. Príliš veľa európskych priemyselných podnikov, najmä nemeckých, sa spoliehalo na bohaté energetické vstupy z Ruska. Množstvo spoločností sa tiež stalo závislejšími od inej autokracie, Číny, ako koncového trhu. Vyhliadka na prerušenie vzťahov s Ruskom, štrukturálne vyššie náklady a oddelenie Západu od Číny znamenali v mnohých správnych radách zúčtovanie.

Podľa The Economist, tento strach ešte umocnil americký hospodársky nacionalizmus, ktorý hrozí, že vo víre dotácií a protekcionizmu pritiahne aktivity za Atlantik. Zákon prezidenta Joea Bidena o znížení inflácie zahŕňa 400 miliárd dolárov na podporu energetiky, výroby a dopravy a obsahuje ustanovenia o výrobe v Amerike. V mnohých ohľadoch sa tento program podobá priemyselnej politike, ktorú už desaťročia uplatňuje Čína. Keďže ostatné dva piliere svetovej ekonomiky sú čoraz intervencionistickejšie a protekcionistickejšie, Európa so svojím zvláštnym trvaním na dodržiavaní pravidiel Svetovej obchodnej organizácie o voľnom obchode vyzerá ako figúrka.

Podniky už reagujú na dotácie. Northvolt, cenený švédsky startup vyrábajúci batérie, vyhlásil, že chce rozšíriť výrobu v Amerike. Španielska energetická spoločnosť Iberdrola investuje v Amerike dvakrát viac ako v Európskej únii. Mnohí šéfovia varujú, že kombinácia drahej energie a amerických dotácií spôsobuje, že Európe hrozí masová deindustrializácia. Basf, nemecký chemický gigant, nedávno predstavil plány na “trvalé” zmenšenie svojich európskych prevádzok. Nepomáha ani to, že Európa starne rýchlejšie ako Amerika.

Podľa britského týždenníka, strata investícií robí Európu chudobnejšou a prispieva k pocitu klesajúcej hospodárskej sily. V porovnaní so svojou trajektóriou HDP spred krízy si Európa počína horšie ako ktorýkoľvek iný hospodársky blok. Zo 100 najhodnotnejších firiem sveta je len 14 európskych. Politici budú v pokušení zahodiť knihu pravidiel a reagovať vlastnými dotáciami v rámci stupňujúcich sa pretekov v zbrojení podnikových výhod. Nemecký minister hospodárstva obvinil Ameriku z “vysávania investícií”. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na “európske prebudenie”.

Spor o dotácie teda tiež živí napätie medzi Amerikou a Európou. Americká finančná a vojenská podpora pre Ukrajinu výrazne prevyšuje európsku a keďže sa Amerika orientuje na Áziu, aby čelila výzve zo strany Číny, vadí jej, že EÚ neplatí za svoju vlastnú bezpečnosť. Väčšina členov NATO nedokázala splniť cieľ vynakladať 2 % hrubého domáceho produktu na obranu. EÚ bola v otázke ruskej agresie ohromujúco naivná. Hoci vojna spôsobila, že sa Amerika a Európa po roztržkách v trumpovských rokoch zjednotili, hrozí, že dlhý konflikt a hospodárske napätie ich postupne opäť rozdelia. Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching by z toho mali radosť, myslí si The Economist.

Aby sa Amerika vyhla nebezpečnému rozkolu, musí vidieť širší obraz. Bidenov protekcionizmus hrozí, že Európa stratí svoju vitalitu, aj keď Amerika podporuje ukrajinskú armádu a armády tankerov prechádzajú cez Atlantik, aby zásobovali Európu energiou. Hlavným cieľom Bidenomiky je zabrániť Číne ovládnuť kľúčové odvetvia: Amerika nemá strategický záujem na odčerpávaní európskych investícií. Mala by umožniť európskym firmám získať jej energetické dotácie a hlbšie integrovať transatlantické energetické trhy, pokračuje The Economist.

Európa medzitým musí chrániť svoje hospodárstvo pred energetickým tlakom. Systémy, ktoré sa oprávnene zameriavajú na dotovanie základných energetických potrieb spotrebiteľov a podnikov, by mali obmedziť dopyt tým, že budú účtovať vyššie ceny na okraji, ako je to v Nemecku. Na zníženie dlhodobých cien energie by Európa mala urýchliť revolúciu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zároveň udržať trhy s energiou otvorené hospodárskej súťaži. Musí sa tiež prispôsobiť novej bezpečnostnej realite. To znamená, že musí vynakladať viac prostriedkov na obranu, aby mohla prevziať bremeno, keď Amerika presunie svoj pohľad na Áziu, odporúča The Economist.

Okrem obdivu a znepokojenia je ďalšou emóciou, ktorá ovláda transatlantické vzťahy, frustrácia, pokračuje týždenník. Amerika je podráždená hospodárskou letargiou Európy a jej neschopnosťou brániť sa; Európa je pobúrená americkým hospodárskym populizmom. Ale tak ako Európa nesmie byť rozdelená vojnou, tak je nevyhnutné, aby sa najsilnejšie demokratické spojenectvo v dejinách prispôsobilo – a vydržalo, uzatvára britský liberálny týždenník.