Môj profil 
Predplatné
Brusel 7. augusta (TASR) – Americká sonda novej generácie Curiosity, ktorá úspešne pristála na Marse, nie je iba úspechom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ale aj vedeckým uznaním práce tímov spolupracujúcich s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), píše európsky internetový denník EUobserver.
"Dnešný deň je veľmi, veľmi úspešným dňom pre vesmírne bádanie. Nie iba pre NASA, ale pre všetky krajiny na planéte," uviedol v pondelok pre EUobserver vedúci Oddelenia operačných misií v rámci ESA Manfred Warhaut z nemeckého Darmstadtu, kde sa nachádza Centrum európskych vesmírnych operácií.
Najväčší prínos ESA pri úspešnom pristátí sondy Curiosity na Marse bol v priamej spolupráci pri prenose dát medzi sondou a európskou družicou Mars Express, ktorá krúži nad červenou planétou.
Európska družica podrobne sledovala a nahrávala proces pristátia americkej sondy, ktorá predtým, ako sa ponorila do atmosféry Marsu, prekonala 567 miliónov kilometrov.
Fotografie, ktoré začala sonda Curiosity okamžite vysielať a ktoré majú neoceniteľnú výpovednú hodnotu, bolo možné vysielať na Zem práve prostredníctvom družice ESA.
Európska družica, ktorá krúži nad Marsom, okrem toho vďaka špeciálnemu komunikačnému rozhraniu umožňuje komunikáciu sondy Curiosity s ostatnými prístrojmi NASA, ktoré sa už nachádzajú na našej susednej planéte.
NASA má dve vlastné družice nad povrchom Marsu, sú však staršie ako tá európska a občas zlyhávajú v komunikácii. Družica ESA, ktorá je nad Marsom od roku 2003, je vybavení oveľa modernejším a spoľahlivejším technickým príslušenstvom.
"My v podstate ‘kŕmime’ NASA doplnkovými informáciami ohľadom dát posielaných z Marsu na Zem. Toto bola v pondelok ráno naša hlavná úloha, toto je náš európsky príspevok pre misiu sondy Curiosity," uviedol Warhaut pre EUobserver.
Okrem toho, obrovská satelitná anténa ESA s priemerom 35 metrov, nachádzajúca sa v západnej Austrálii a určená na vesmírny prieskum, bola v pondelok v pohotovosti ako náhradné riešenie v prípade nečakaného zlyhania americkej navádzacej satelitnej antény, ktorá pomáhala pri pristávacom manévri sondy Curiosity na Marse.
Príspevok Európanov pri konštrukcii samotnej sondy, ktorá má počas nasledovných dvoch rokov pátrať aj po stopách života, bol menší, ale významný, upozornil nemecký vedec: Španielsko pomohlo pri konštrukcii špeciálnej šesťuholníkovej antény a dodalo zariadenia pre geologický výskum. Francúzska vesmírna agentúra pomohla s výbavou citlivých senzorov na prieskum a holandská bádateľka z Utrechtskej univerzity Inge Loes Ten Kateová päť rokov spolupracovala na vývoji špeciálneho minilaboratória na výskum vzoriek odoberaných z Marsu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) dem
.jpg)
.JPG)
