Môj profil 
Predplatné
“Vyzývame predstaviteľov Kosova, aby čestne informovali obyvateľov o vážnych negatívnych dôsledkoch vrátane ohrozenia medzinárodnej a euroatlantickej integrácie Kosova, ak bude Kosovo pokračovať v torejaších krokoch.” uvádza sa v stanovisku zo 4. januára, pod ktorým sú podpísaní zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a USA. “Vytvorenie špecializovaných komôr je jediným spôsobom, ako môže Kosovo preukázať svoj záväzok právneho štátu, aby naďalej dostávalo medzinárodnú podporu,” píše sa ďalej vo vyhlásení.
EÚ zriadila v Haagu súdne inštitúcie s pôsobiskom v Kosove (KRSJI), aby sa zaoberali obvineniami, že vedúci členovia Kosovskej oslobodzovacej armády (KLA) sa podieľali na zbere a predaji orgánov srbských väzňov počas srbskej vojny s Kosovom v rokoch 1998 a 1999 ,
Táto inštitúcia začala pracovať začiatkom roka 2017 a čoskoro má vydať svoje prvé obžaloby.
Vládna koalícia pod vedením strany AAK kosovského premiéra Ramuša Haradinaja sa pokúsila pozmeniť zákon z roku 2015, ktorý podporuje spoluprácu Kosova s tribunálom.
Nenazbierali však dostatok hlasov, hoci dve strany, PDK a Nisma, hlasovali po boku premiéra. EÚ a USA sa obávajú, že Haradinaj znovu obnoví iniciatívu na januárovej schôdzi kosovského parlamentu.
Predseda vlády po návšteve obce Gjakove vo štvrtok povedal médiám: “Bol som proti KSRJI, kým som v opozíci. Teraz som stále proti tomu.”
Kosovský prezident Hashim Thaci chce takisto zrušiť KRSJI a v decembri spôsobil rozruch tým, že oslobodil päť mužov, ktorí boli odsúdení za vraždu rodiny srbského sympatizanta.
Balkónske médiá dokonca špekulovali, že Daut Haradinaj a Thaci, ktorí takisto patrili medzi členov KLA, by sa mohli nachádzať na pripravovaných obžalobách KSRJI.
USA varovali, že upustenie od spolupráce s KSRJI “by malo hlboké negatívne dôsledky na európsku budúcnosť Kosova”.
Spor o KSRJI je treťou významnou konfrontáciou medzi Kosovom a EÚ. Únia v roku 2015 sprostredkovala dialóg o kosovsko-srbských vzťahoch, čoho výsledkom bolo vytvorenie novej asociácie srbských samospráv (ASM), ktorá spravuje väčšinovo-srbské oblasti.
Ale Ramush Haradinaj vo štvrtok povedal, že je “proti ASM”. Odmietol tiež ratifikovať hraničnú dohodu s Čiernou Horou z roku 2015, pretože Kosovo by údajne nespravodlivo stratilo 8 000 hektárov pôdy.
EÚ dávnejšie prisľúbila, že prijme Kosovo za svojho člena, hoci päť členských štátov ešte neuznalo jeho nezávislosť. EÚ tiež deklarovala, že Kosovo v budúcnosti poskytne bezvízový styk. Všetko je však podmienené implementáciou predchádzajúcich dohôd, ako aj zavedením širších reforiem.
“Vedúci predstavitelia Kosova by mali urobiť všetko preto, aby splnili posledné požiadavky na liberalizáciu vízového režimu, nemali by držať svojich obyvateľov ako rukojemníkov,” povedala Natalija Apostolová, splnomocnenkyňa EÚ v Kosove 29. decembra, s odkazom na obrat kosovskej rétoriky v súvislosti s hranicou s Čiernou horou.
EÚ vytvorila KRSJI po tom, čo Dick Marty, švajčiarsky senátor v Rade Európy v Štrasburgu, v roku 2010 uviedol obvinenia z obchodovania s orgánmi KLA v správe názvom Thaci.
Srbské vojnové zločiny riešil orgán OSN, Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), v Haagu. Ten však ukončil svoju činnosť 31. decembra.
Ďalší súd OSN, mechanizmus pre medzinárodné trestné spory (MICT) v Haagu, stále existuje, v prípade potreby môže vypočuť odvolania na bývalé prípady ICTY.
Kosovsko-albánske rodiny vojnových obetí požiadali o zmenu mandátu KRSJI, aby takisto mohol stíhať obvinenia zo srbských vojnových zločinov v Kosove.
EÚ a USA s tým nesúhlasili, a dodali, že jediným zameraním KRSJI sú zločiny kosovskej KLA.
Celý konflikt začal, keď srbský vodca Slobodan Miloševič pokúsil potlačiť snahy o vyhlásenie nezávislosti Kosova. Vyžiadalo si to 13 000 obetí, z ktorých bolo 12 000 etnických Albáncov. Viac ako 1700 ľudí je stále nezvestných takmer 20 rokov po skončení bojov.
.JPG)
.jpg)
