Čínski analytici v nedeľu uviedli, že niektoré krajiny EÚ (najmä veľké ekonomiky EÚ) nakupujú energiu z USA za extrémne vysoké ceny, čo je skôr situácia vynútená geopolitickou krízou než normálna obchodná dohoda podľa trhových zákonov. To nebude udržateľné a v budúcnosti sa štáty EÚ budú snažiť diverzifikovať svoju energetickú závislosť na iné krajiny, než sa príliš viazať na USA.

Závažné výzvy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že európske krajiny by sa mali pripojiť k ázijským ekonomikám a požadovať od USA a Nórska väčšie priateľstvo predajom plynu za nižšie ceny. Macron vo štvrtok na konferencii podnikateľov v Paríži povedal, že krajiny, ktoré uvalujú sankcie na Rusko, sú jednotné ako “bojovníci za slobodu”, ale rozdelené ako výrobcovia alebo spotrebitelia fosílnych palív.

“V duchu veľkého priateľstva povieme našim americkým a nórskym priateľom: ‘Ste super, dodávate nám energiu a plyn. Ale jedna vec nemôže trvať príliš dlho, a to, že platíme štyrikrát viac ako je cena, za ktorú predávate svojmu priemyslu,'” povedal Macron. “To nie je práve zmysel priateľstva.”

Francúzsko má podľa jeho slov v úmysle túto otázku otvoriť najmä v rámci skupiny G7. Trh s plynom v súčasnosti v skutočnosti neexistuje, povedal francúzsky prezident. Dodal, že vedúce ekonomiky by sa mali pokúsiť vrátiť ho do cenového koridoru, ktorý “má zmysel”.

Wang Yiwei, riaditeľ Inštitútu medzinárodných záležitostí na čínskej univerzite Renmin, v nedeľu pre Global Times povedal, že vysoké ceny energií určite rozdelia Západ, pretože je úplne jasné, že americké energetické spoločnosti “využívajú vojnu na zbohatnutie” a vysoké ceny priamo zasiahnu hospodárstvo EÚ zvýšením nákladov pre výrobné odvetvia.

“V budúcnosti, so zhoršujúcou sa ukrajinskou krízou bude čoraz viac výrobných odvetví utekať z Európy a presúvať sa do Ázie a Ameriky. Potom sa európska ekonomika vyprázdni. Teraz vďaka vládnym dotáciám každodenný život bežných ľudí nezaznamenáva veľké zmeny. Z dlhodobého hľadiska vysoké dlhy a oslabenie národnej sily nakoniec ovplyvnia živobytie ľudí na kontinente,” poznamenal Wang.

EÚ v súčasnosti nemôže urobiť nič, aby krízu zastavila. Dokonca aj elity EÚ jasne chápu stratégiu USA využiť rusko-ukrajinskú krízu na oslabenie svojho hlavného hospodárskeho konkurenta – EÚ, uviedli analytici. Vnútorné rozpory spôsobujú, že EÚ nie je schopná spoločne zvládnuť krízu ako silná a pevná mocnosť, poznamenali.

Energetická kríza v súčasnosti ovplyvňuje čoraz viac hlavných ekonomík EÚ. V Taliansku bude túto zimu obmedzené centrálne vykurovanie. A to z dôvodu, že sa stalo poslednou krajinou, ktorá prijala opatrenia v súvislosti s nedostatkom dodávok plynu v Európe vyvolaným ukrajinskou krízou. Podľa nového vládneho nariadenia budú budovy v Taliansku čeliť dodatočným 15 dňom bez ústredného kúrenia, informovali v sobotu médiá.

Návrhy zahŕňajú obmedzenie cien plynu, ktoré podporuje väčšina krajín EÚ. Proti tomuto návrhu sa postavilo Dánsko, Nemecko a Holandsko, ktoré sa obávajú, že by to sťažilo nákup plynu. Plyn ich hospodárstva potrebujú, a obmedzilo by to akýkoľvek stimul na zníženie spotreby, informovala v piatok agentúra Reuters.

Španielska ministerka energetiky Teresa Ribera v rozhovore pre agentúru Reuters povedala, že odporcovia obmedzenia cien plynu musia akceptovať, že Európa čelí “katastrofe”.

Byť nezávislejší

Spojené štáty síce predávajú energiu Európe za vysokú cenu, ale zároveň ďalej skloňujú nebezpečenstvo “jadrovej vojny” na Ukrajine. Tá by mohla priniesť Európe skazu, a Francúzsko nedávno vyjadrilo svoje obavy.

Macron povedal: “Musíme hovoriť s rozvahou,” keď reagoval na predchádzajúce vyjadrenia amerického prezidenta Joea Bidena. Biden povedal, že v dôsledku “ruskej invázie na Ukrajinu” hrozí riziko jadrového “Armagedonu”, informovala v piatok agentúra Reuters.

“Pri komentovaní takýchto záležitostí musíme hovoriť obozretne,” povedal Macron novinárom na záver samitu Európskej únie v Prahe. Biden predtým povedal, že hrozba ruského prezidenta Vladimira Putina použiť na Ukrajine jadrové zbrane priblížila svet k “Armagedonu” ako nikdy od čias kubánskej krízy počas studenej vojny.

USA sa nesnažia zmierniť napätie, ale využívajú ho na šírenie strachu a obáv o Európu, povedal Wang. USA chcú dosiahnuť, aby Európa vyzerala ako kontinent s veľkou neistotou a ťažkým hospodárskym prostredím. Potom Európania s talentom a kapitálom emigrujú do USA, aby pomohli Washingtonu zvládnuť jeho vlastný hospodársky neporiadok, poznamenal.

Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií, v nedeľu pre Global Times uviedol, že EÚ už zaplatila za krízu. Vzhľadom na vážny geopolitický problém nie je  schopná vyriešiť problém samostatne a musí sa spoliehať na USA. EÚ môže považovať hospodárske straty za cenu, ktorú musí zaplatiť.

“EÚ však chce ceny čo najviac obmedziť. Poprední členovia EÚ nedôverujú Rusku a nedôverujú ani USA, najmä po nástupe Donalda Trumpa. EÚ si všimla, že USA budú reálne riešiť transatlantické vzťahy a hegemónia USA upadá, takže Washington je čoraz menej spoľahlivý. Preto sa EÚ usiluje o väčšiu diverzifikáciu dodávok energie z Afriky a Blízkeho východu,” uviedol Cui.

Vzhľadom na dopyt európskeho trhu a výrobné kapacity Číny majú Európa a Čína veľa potenciálu na spoluprácu v oblasti novej energie. Rôzni členovia EÚ majú rôznu motiváciu na preskúmanie takejto spolupráce a majú aj rôzne postoje pri riešení svojich vzťahov s Čínou. Je dôležité, aby si EÚ zachovala nezávislú tvorbu politiky, ako aj solidaritu bez vplyvu inej hegemónnej mocnosti, uviedli analytici.