Brusel 11. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Celoeurópske školstvo ma podobné problémy
Európska komisia (EK) dnes uvítala uverejnenie výročnej správy s názvom Súhrnné informácie o vzdelávaní 2012, ktorá obsahuje údaje o situácii vo vzdelávaní z 34 krajín sveta, z toho je 21 členských štátov EÚ, vrátane Slovenska.
O desať rokov bude akútny nedostatok učiteľov
V správe, ktorú vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), sa uvádza niekoľko oblastí vzdelávania v Európe, v ktorých by sa v blízkej budúcnosti mohli vyskytnúť problémy. Jednou z nich je neustále sa zvyšujúci vek učiteľov.
V piatich krajinách EÚ (Česká republika, Estónsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko) má viac ako 40 percent stredoškolských učiteľov 50 a viac rokov – v Nemecku a Taliansku tento podiel dokonca presahuje 50 percent.
Učitelia s vyšším vekom: áno či nie?
Výhodou vyššieho veku učiteľov je, že majú dostatok skúsenosti pri vzdelávaní žiakov, ktoré získali počas dlhoročnej praxe. Nevýhodou však je, že s vyšším vekom dochádza k zhoršovaniu pamäte, ťažšiemu osvojovaniu si nových poznatkov, ktoré sú v dnešnej rýchlo žijúcej dobe nevyhnutné – človek je nútený sa flexibilne prispôsobovať meniacim sa podmienkam.
S vyšším vekom dochádza aj k prejavom nedôvery a zmenám vnímania, čo môže viesť ku častejším konfliktom nielen medzi učiteľom a žiakom, ale aj medzi učiteľom a rodičom.
Aby dochádzalo k rozvoju školy a následne rozvoju žiakov, je potrebné rovnaké percentuálne zastúpenie mladej, strednej a staršej generácie medzi vyučujúcimi. Pretože každá generácia je pre človeka osobitným prínosom. Mladí učitelia smerujú žiakov do budúcnosti. Starší podávajú informácie z minulosti. Pretože vyučovanie v škole nie je len o získavaní vedomostí, ale tiež o získavaní sociálnych zručností.
Muži verzus ženy
Ako správa ďalej uvádza problémom je aj rodový rozdiel. Podľa správy sa na vysokoškolskom vzdelávaní v EÚ zúčastňuje takmer o tretinu viac žien ako mužov. Na Slovensku je tomu inak. Práve vysoké školy sú tými vzdelávacími inštitúciami, kde prevažujú práve muži. Inak ženy prevažujú vo všetkých druhoch škôl. V materských školách je 100% počet žien medzi vyučujúcimi. Na základných a stredných školách sa percento pohybuje od 64 do 83.
Vzdelanie nás stojí nemalé prostriedky
V dnes uvedenej správe sa okrem iného konštatuje, že výdavky na vzdelávanie v 21 členských štátoch EÚ, ktoré sú do správy zahrnuté, predstavujú v priemere 7140 eur ročne na študenta od primárneho po terciárne vzdelávanie. Je to o niečo menej ako priemer OECD, ktorý predstavuje 7240 eur ročne.
Predpokladá sa, že 84 percent mladých ľudí v krajinách OECD ukončí vyššie sekundárne vzdelávanie. V krajinách EÚ je to 86 percent. Podľa správy sa finančná návratnosť terciárneho vzdelávania naďalej zvyšuje. Európsky absolvent môže počas celého svojho pracovného života počítať s čistým zárobkom 138.000 eur (priemer v rámci krajín OECD je 126.800 eur) a vysokoškolské vzdelanie prináša pre verejnosť dlhodobé prínosy vo forme vyšších daňových odvodov a ďalších úspor, ktoré takmer trojnásobne presahujú verejné náklady.
Európa je aj naďalej preferovanou destináciou študentov, ktorí študujú v zahraničí. V krajinách EÚ študuje 41 percent všetkých zahraničných študentov pochádzajúcich z EÚ aj z krajín mimo EÚ.