Jeho sen o kňazskom povolaní sa začal plniť, keď vstúpil do Kongregácie Ducha Svätého (tzv. rádu spiritánov) a keď bol neskôr aj vysvätený za kňaza. K pôsobeniu v Etiópii ho inšpiroval jeden spolubrat, ktorý sa odtiaľ vrátil z misie a rozprával mu o svojich skúsenostiach. „O tejto krajine som nevedel nič, no napriek tomu som tam veľmi chcel ísť. Pred našou kňazskou vysviackou sme si mohli vybrať tri miesta na svete, kde by sme chceli slúžiť. Etiópiu som uviedol na prvé a druhé miesto, Nigériu na tretie,“ spomína si otec Kenneth. Farnosť Svätého kríža, kde aktuálne otec Kenneth Iwunna pôsobí, je veľmi odľahlým miestom, no zároveň aj veľmi požehnaným. Podľa jeho slov je tu až 5 000 katolíkov (z celkového počtu 9 000 obyvateľov) a ich počet sa neustále zvyšuje, keďže veľa ľudí žiada o sviatosť krstu. „Ľudí z kmeňa Borana priťahuje ku kresťanstvu uvedomie, že každý človek je milovaný. Okrem toho sú ohromení univerzalitou Cirkvi a tiež chcú byť jej súčasťou. Svätú omšu tu slávime rovnakým spôsobom, ako je slávená v Ríme alebo inde vo svete,“ vysvetľuje kňaz.

Farnosť so sídlom v Dhadime doslova prekypuje životom – pravidelne sa tu konajú katechézy a spoločné štúdium Biblie. Otec Kenneth nedávno spustil aj program zameraný na duchovné povolania a ten už stihol priniesť prvé ovocie: dve dievčatá z kmeňa Borana by sa chceli stať rehoľnými sestrami a päť chlapcov vyjadrilo záujem o kňazstvo. Vďaka pomoci z nadácie ACN môže každý rok 65 až 100 mladých z tejto farnosti navštíviť pastoračný program v jednej z diecéz, čo je pre nich dôležitá príležitosť rásť vo viere a zažívať Cirkev celkom novým spôsobom. „Väčšina z nich nikdy nebola inde ako vo svojej vlastnej dedine. Je pre nich dôležité stretnúť sa s mladými z iných kmeňov a rozprávať sa s nimi,“ objasňuje odhodlaný kňaz. Títo ich rovesníci však často hovoria iným jazykom, preto sa musia spolu zhovárať prostredníctvom tlmočníkov. Spoločné rozhovory ich teda často motivujú k tomu, aby chodili do školy a začali sa učiť jazyky, napríklad angličtinu. Otec Kenneth však zdôrazňuje, že tieto dni sú dôležité nielen pre samotných mladých, ale aj pre celú komunitu. „Keď mladí prídu naspäť, hovoria o svojich zážitkoch v kostole. A starších to tiež veľmi zaujíma,“ dodáva.

Vďaka podpore ACN bolo v tejto farnosti taktiež možné spustiť program určený pre manželské páry, ktoré sa rozhodli prijať kresťanskú vieru. Keďže tieto dvojice neboli sobášené v rámci Cirkvi, nemôžu po udelení sviatosti krstu prijímať sväté prijímanie. Mnohí však nemajú peniaze na prstene či na oblečenie, ktoré k cirkevnému sobášu patrí. „Organizujeme preto svadobný obrad pre viaceré páry naraz a zabezpečíme im všetko, čo na túto slávnosť potrebujú,“ hovorí otec Kenneth. „Je to pre nich obrovská úľava, keď sú konečne manželmi aj pred tvárou Cirkvi a môžu chodiť na sväté prijímanie.“

Pomaly sa zlepšuje aj postavenie žien v kmeni Borana, ktoré sú podľa slov otca Kennetha zvyčajne veľmi hanblivé. Tradícia im totiž zakazuje robiť niečo mimo domu. Cirkev sa túto situáciu snaží meniť tým, že ženám ponúka možnosť stať sa katechétkami a učiť v škole – a ľudia postupne začínajú v tomto prístupe vidieť pozitíva. „Taktiež povzbudzujeme dievčatá, aby chodili do školy,“ objasňuje misionár. „Vedie to k prudkému poklesu manželstiev detí. Veríme v evanjelizáciu prostredníctvom vzdelávania.“
Okrem postavenia žien sa v kmeni Borana rapídne zlepšili aj vzťahy s ďalšími kmeňmi, ktoré žijú v tomto regióne – a to aj prostredníctvom Katolíckej cirkvi a jej neutíchajúcej snahy inšpirovať ľudí k zmiereniu a medzináboženskému dialógu.

Pred otcom Kennethom však stále stoja mnohé výzvy: „Cesty sú v zlom stave a na väčšinu miest sa dá dostať len pešo, na bicykli alebo na mopede. Niekedy musím cestovať 25 až 30 kilometrov,“ vysvetľuje kňaz. „Keď cestujem sám a musím ísť cez les, niekedy mám strach – sú tu totiž leopardy, obrovské hady a veľmi veľa hyen. Keď ma zavolajú k naliehavému prípadu, často sa musím vybrať na cestu v noci sám.“

Keby si však otec Kenneth mohol vybrať, zostal by podľa vlastných slov v Etiópii už navždy. Zo svojej úlohy misionára v kmeni Borana má veľkú radosť: „Pre mňa ako kňaza je tento čas tou najlepšou skúsenosťou. Moja viera tu silnie. Môžem pomáhať ľuďom, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Mám možnosť pomôcť im spoznávať Boha, a tak im sprostredkúvať samotný život,“ vraví. A jedným dychom dodáva: „Je to najlepšia vec, aká sa mi ako kňazovi mohla stať.“ Počas uplynulých piatich rokov podporovala ACN pastoračnú prácu Farnosti Sv. kríža sumou do 5 000 eur ročne. Táto pomoc bola použitá na vzdelávanie katechétov, na mládežnícke stretnutia spomínané v tomto článku a tiež na svadobné obrady párov, ktoré sa rozhodli zosobášiť v kostole, no takúto slávnosť si nemohli dovoliť. Zvyšné financie umožnili realizáciu duchovných obnov a iných pastoračných aktivít v kmeni Borana.

“ACN prijalo žiadosť o finančnú podporu tohto projektu už aj na rok 2020, no žiadosť zatiaľ nebola schválená. Napriek tomu dúfame, že tejto farnosti opäť budeme môcť podať pomocnú ruku,” uvádza na svojej stránke. ACN každoročne podporuje v Etiópii približne 40 projektov, ktoré sú financované sumou vyššou ako 1 milión eur. Tieto prostriedky pochádzajú od dobrodincov z celého sveta. “Ak chcete medzi nich patriť aj vy, prispejte na činnosť pápežskej nadácie ACN,” uvádza ACN.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.