Erdogan: Turecko by mohlo za genocídu uznať zabíjanie amerických Indiánov

Ankara 16. decembra 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP/Sputnik, Kremlin-Alexei Druzhinin)

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pohrozil, že jeho krajina by mohla uznať za genocídu masové zabíjanie pôvodných obyvateľov Ameriky kolonistami z Európy. Šlo by o reakciu Turecka na rozhodnutie Senátu amerického Kongresu, ktorý minulý týždeň formálne uznal vyvražďovanie Arménov v Osmanskej ríši z rokov 1915 – 1917 za genocídu

Erdogan uviedol v nedeľu pre televíznu stanicu A Haber, že turecký parlament by recipročne mohol uznať za genocídu aj násilnosti páchané na amerických Indiánoch.

“Možno o tom mlčať, keď hovoríte o Amerike? Toto je temná stránka dejín Spojených štátov,” uviedol turecký prezident.

Erdogan tiež dodal, že prezident Spojených štátov Donald Trump by nemal zneužívať udalosti roku 1915 na realizáciu svojej domácej politiky a “obetovať pre to vzťahy medzi dvoma štátmi”. Podľa neho rozhodnutia tohto druhu môžu robiť historici, nie politici.

Americká federálna vláda uznáva existenciu 567 indiánskych národov, ktoré žijú v 33 štátoch americkej Únie, a to vrátane 229 na Aljaške.

Spojené štáty popierajú, že pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky zažili genocídu, a to aj v kontroverzných prípadoch, ako je masaker Čejenov a Arapahov pri Sand Creeku z roku 1864 či deportácia príslušníkov kmeňa Navajo z ich domovskej Arizony do Nového Mexika, ku ktorej dochádzalo v niekoľkých fázach v rokoch 1864 – 1866.

Masové zabíjanie a deportácia Arménov, ktoré organizovali orgány Osmanskej ríše, trvali od roku 1915 do roku 1923. Podľa rôznych zdrojov bolo počas tohto obdobia zabitých približne 1,5 milióna ľudí.

Tieto násilnosti ako genocídu uznali mnohé štáty sveta. Turecko namieta proti použitiu termínu “genocída” a tvrdí, že v roku 1915 došlo v Osmanskej ríši k občianskej vojne a všetky strany utrpeli veľké straty.

Na najnovšie kroky Spojených štátov v tejto záležitosti Turecko v piatok reagovalo predvolaním si amerického veľvyslanca v Ankare. Turecké ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s hlasovaním v americkom Kongrese deklarovalo, že pre takéto rozhodnutie “nie sú žiadne historické alebo právne dôvody”.