Praha 20. októbra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Ramil Sitdikov,Pixabay,TASR/AP-Markus Schreiber)

Vo svete stúpajú covid štatistiky. Aktivita antivaxerov rastie. Ľudia by určite radi počuli, ako sa zachovať, keď už koronavírusom ochorejú. Prečo je stále tak veľká nedôvera k vakcínam? Ako neupadať do krajností? Ako nebyť “pokusné morča“ alebo naopak “sektársky“ antivaxer? Pre fakty si ideme k Jiřímu Beranovi, lekárovi, profesorovi a epidemiológovi

Pán doktor, zase rastú covidové čísla, ako u nás, tak vo svete. Sme vo fáze, kedy ľudia váhajú s očkovaním. Sú ľahostajní kvôli určitým obavám z vakcín. Niektorí sa boja očkovať, najmä ak sú vo fertilnom veku, znie – dúfam – predsudok, že očkovaný môže stratiť rozmnožovaciu schopnosť… Preto by som touto otázkou začal. Je to pravda?

Jiří Beran: Vakcíny, ktoré sú v tejto chvíli k dispozícii – že by ovplyvnili fertilitu? Objektívne vzaté a bez špekulácií hovorím, že neprebehla žiadna štúdia, ktorá by skúmala fertilitu mužov a žien pred a po očkovaní. Ak niekto vyvíja na internete úvahy týmto smerom, pravdepodobne vychádza z nejakých nepriamych indícií. Osobne si neviem predstaviť mechanizmus, ako by takáto “sterilizácia“ mala zafungovať, a to či už u vakcín založených na messengerovej ribonukleovej kyseline alebo u vakcín založených na vírusovom vektore. Či vakcíny proti covidu môžu znížiť fertilitu, nie je preukázané.

U covidu by som si vedel predstaviť nebezpečenstvo horúčky, ktorá by mohla narušiť funkciu žliaz… Ak ide o tie vakcíny, je snáď chyba v osvete, že sa to ľuďom dobre nevysvetlilo?

Z hľadiska vakcín sa podcenilo mnohé. Spočiatku sa hovorilo, že vakcíny sú bodkou za koronavírusom. Tí, ktorí tomu rozumeli, vedeli, že to nie je žiadna bodka za chorobou. Každý človek, ktorý je očkovaný, nakoniec musí ochorieť, aby si vytvoril slizničnú imunitu, aby sa v bráne, kadiaľ vírus cez sliznicu nosohltanu vstupuje, vytvorila obrana. Ľudia sú dnes sklamaní, ak sú naočkované osoby naraz pozitívne testované. Malo sa zdôrazniť, že ak sú ľudia pozitívne testovaní, covid u nich prebieha už mierne. A to je presne to, prečo sú vakcíny (aj v súčasnej podobe) výhodné.

Čo bolo ďalej zlé: nikdy sa u nás nesmelo pripustiť, že “niekto“ nezomrel na covid, ale s covidom. Je v tom rozdiel. To bola ostatne myšlienka, ktorá sa “zamlčala“. Bývalý námestník ministra zdravotníctva prof. Černý bol za ňu perzekvovaný. Dnes už je to evidentné. Napríklad v dátach za september tohto roku sme videli, že 33% ľudí starších ako 60 rokov, ktorí zomreli (brané zo všetkých zomrelých nad 60 rokov), boli plne zaočkovaní a s plnou imunitou. Musíme teda prijať tézu, že očkovanie nás ochráni pred ťažkým ochorením a u tých, ktorí majú iné veľmi ťažké ochorenia, dochádza k tomu, že umierajú na svoje chronické choroby. Môže sa stať, že u takýchto zomrelých je navyše konštatovaná covid pozitivita.

Musíme začať hovoriť o tom, že je tu celý rad ľudí, ktorí umierajú s covidom, nie nevyhnutne na covid samotný. Bolo by potrebné, aby to zohľadnili zvodky štatistík. Dôležitým je tiež fakt, že by sme si mali uvedomiť, že keď už sme raz zaočkovaní, vôbec to neznamená, že časom nezomrieme, hoci na niečo iné ako je covid–19…

Ľudia sa často pýtajú, ako sa správa neliečený koronavírus. Ak ochorieme na covid, môžeme mu nechať “voľný priebeh“?

Neliečený koronavírus je riziko. Daná infekcia vytvára tri základné komplikácie. Komplikácie sú výraznejšie u osôb z rizikovej skupiny. Ide o osoby staršie 60 rokov, potom to sú všetky osoby mladšie, a síce s chronickým ochorením ako je cukrovka, ako je obezita, ako je ischemická choroba srdca… Tieto osoby môžu byť ohrozené závažným priebehom ochorenia. Komplikácie sú tri.

Po prvé, keď sa vírus šíri, potláča tvorbu bielych krviniek, resp. lymfocytov. Dochádza k stavu, ktorému hovoríme lymfopénia, tá je veľmi úzko zviazaná s hospitalizáciou a úmrtím; čím je horšia, tým skôr privezú infikovaného do nemocnice, kde je veľké riziko smrti. Je potrebné s týmto počítať a imunitný systém posilňovať preventívne. Vo chvíli, keď je osoba pozitívne testovaná, stále som presvedčený o pozitívnom efekte niektorých imunomodulačných liekov (imunomodulátorov), ktoré budú napomáhať k tomu, aby k poklesu bielych krviniek nedošlo. Tento rok na jar sa u tohto typu komplikácie navyše ukázalo, že niektorí ľudia – medzi nich patria hlavne tí, ktorých som predtým vymenoval –, majú biele krvinky s povrchovým receptorom pre vírus. Namiesto, aby biela krvinka vírus zničila, vírus naopak vstúpi do bielej krvinky a zničí ju. V tomto zmysle sa koronavírus chová ako vírus HIV.

Ďalšia komplikácia vzniká z rozmnoženia vírusu v endotele ciev. Dochádza k porušeniu výstelky. Menia sa lokálne podmienky, čo vedie k vzniku trombov. Dochádza k tromboembolickej chorobe žilovej, ktorá môže mať rôzne prejavy. Je potrebné tiež na ňu od začiatku myslieť, resp. tým, že ľudia pri vysokej horúčke budú mať dostatočný príjem tekutín, budú mať bandážované dolné končatiny, budú využívať antiagregačné lieky či antikoagulačné lieky, ktoré sú na báze nízkomolekulárneho heparínu. To všetko sú veci, ktoré dokáže zariadiť praktický lekár. Ľudia, ktorí používajú tieto preparáty (ľudovo “lieky na riedenie krvi“), sú z hľadiska choroby na tom veľmi výhodne, pretože sa u týchto ľudí jedna z komplikácií možno vôbec nedostaví…

Na konci prvého týždňa od začiatku nákazy sa stav mierne zhorší a hrozí tretia komplikácia. Zvýšenú teplotu začne sprevádzať mierna dychová nedostatočnosť. Veští to rozvoj tzv. druhotného zápalu pľúc, ten vzniká z toho, že vírus napáda dýchacie cesty, v ktorých sa ďalej rozmnožuje. Otvárajú sa brány pre bakteriálnu infekciu (sekundárnu infekciu). Tu sa nesmie zaváhať. Musí sa nasadiť empirická liečba antibiotikami: používajú sa potenciované penicilíny alebo makrolidy.

Ak sa počas prvého týždňa choroby covid–19 bude myslieť na všetky tieto tri komplikácie zároveň, bude pri tom prebiehať symptomatická liečba ostatných príznakov ako horúčka, kašeľ a pod., tak samozrejme u daného človeka by nemalo dôjsť k zásadnejším komplikáciám. Ignorovanie týchto komplikácií však vedie k tomu, že sa ľudia dostávajú do nemocníc neskoro, navyše v zlom stave. Veľké percento ľudí má bohužiaľ problémy na základe komplikácií spojených s tromboembolickou chorobou (podľa veku: 30-70% …). Rad ľudí má sekundárny zápal pľúc. Toto všetko sú komplikácie, na ktoré je potrebné myslieť u pacientov v akomkoľvek veku, ktorí sa infikujú covidom…

Keď človek cestuje. Platí stále, že vhodným (preventívnym) liekom je Isoprinosin?

Keď si ho vezmete od začiatku infekcie, od zistenia pozitivity či varovných a typických príznakov (strata čuchu, chuti), preparát mitiguje (vyvažuje) negatívny účinok vírusu v zmysle vírusom vyvolanej imunosupresie (nedostatok vlastnej telesnej imunity). Ak imunosupresia trvá u seniora týždeň, u mladého človeka deň dva, tento liek – ktorý výrazne zvyšuje počty buniek, ktoré bojujú proti vírusu (sú to takzvané NK bunky a cytotoxické T–lymfocyty) –, napomáha veľmi výrazne prekonávaniu prvotnej imunosupresie, od ktorej sa v opačnom prípade odvíjajú všetky komplikácie.

Ako dlho brať Isoprinosin? Môže sa brať preventívne?

Preventívne by sa brať nemal. Pre bežného človeka to nemá zmysel, hoci v Pobaltských štátoch je hojne využívaný, aj v Poľsku pre takzvanú prevenciu akútnych vírusových respiračných ochorení.

Pomocou Isoprinosinu sa rozhýbe imunitný systém, ak sa užíva 1x či 2x denne 1 tableta po dobu 10 dní. Nasleduje dvadsaťdňová pauza. Potom sa cyklus 2krát zopakuje. Toto opatrenie rozhýbe, spružní imunitný systém. Zo štúdií sa ukazuje, že v určitých segmentoch populácie má toto význam na zníženie počtu akútnych respiračných vírusových ochorení. Ak sa Isoprinosinom lieči covid, je to na lekársky predpis, liek je vydaný ako off–label, pacient si ho zaplatí. Pomocou lieku sa mitiguje efekt vírusovej imunosupresie. Čiže brať Isoprinosin, až to začne.

Pri covide je dávkovanie 3-krát 2 tablety počas 7 dní; sedem dní úplne stačí; po odznení príznakov by sa mali dobrať 2 tablety. Je potrebné podporiť bunky, ktoré bojujú s covidom na maximum okolo piateho dňa. To, čo vírus uberie z imunitného systému, tento liek sa tam snaží vrátiť. Tým to nikdy nespadne do hladín, z ktorých nie je možné sa dostať.

Mám ešte otázku na rúška a respirátory. Ľudia na FB sa občas čudujú, ako to, že ak ide o infekčný materiál, že sa nedefinuje miesto odhadzovania takého nebezpečného materiálu...

Nejde o milióny rúšok zdravých ľudí. Skôr ide o rúška tých, ktorí boli v kontakte s niekým covid pozitívnym. Tu je s rúškom treba nakladať ako s možným biologicky kontaminovaným materiálom. Všeobecne sa uznáva, že každý taký je potrebné dať do samostatných igelitových sáčkov, tie sa potom môžu odhodiť do bežného odpadu, ale ani to nie je ideálne. V ordináciách musíme s týmto pracovať priamo ako s nebezpečným materiálom, musíme ho likvidovať tak, ako likvidujeme iný biologický materiál.

Ak niekto prechádza očkovaním (a doteraz ani covid nemal), môže covidom nakaziť niekoho napríklad v rodine?

Očkovaný proti covidu, pokiaľ nie je inak infikovaný živým vírusom, tým, že je očkovaný, nemôže nikoho nakaziť. Musel by byť nielen očkovaný, ale zároveň už predtým infikovaný: potom i očkovaná osoba, ktorá nemá obranné látky na sliznici z minulosti (po predošlej chorobe covid–19), niekoho iného nakaziť môže, síce pri intenzívnom kontakte.

AstraZeneca aj Moderna zaznamenali technologické problémy. Ampulky Moderny s vakcínou v Japonsku mali obsahovať mikroskopické kúsky kovu…

Myslím, že ide o náhodu, resp. o systémovú chybu, ktorá sa bohužiaľ môže stať. Sme ľudia. Môže sa prihodiť, že niektorá šarža nezodpovedá 100% výrobnému protokolu a výrobnej praxi. Nevylučujem zlyhanie. Porovnávajte to vždy tým, aké veľké percento vakcíny sa vyrobí a uvoľní na trh.

Rovnako tak existujú prísne kritériá kontroly. Nemyslím, že by išlo o masový jav. Tiež sa písalo o sťahovaní šarží vakcín. Problémy boli aj u iných očkovacích látok. Pamätám si pred rokmi látku proti detským chorobám. Sťahovala sa kvôli neúčinnosti zložky proti vírusovej hepatitíde (žltačka B). Nič na svete nie je 100%. Podľa mňa ide o promile vyrobených dávok.

Ak má človek bezpríznakový covid a ide na očkovanie, môže si svoj stav zhoršiť?

Ak je to v akútnej fáze, nepomôže si. Všetko bude prebiehať s vyjadrenými symptómami. Je lepšie, aby ľudia chodili na očkovanie vo chvíli, keď sa cítia dobre. Covid má určité prodromálne (predbežné) príznaky. Človek napríklad cíti miernu bolesť v nosohltane. Cíti drobné zahlienenie, ďalšie príznaky: únavu, bolesť svalov. Je to dôvod, aby každý šiel na očkovanie, ak sa cíti fit. S postupujúcou zimnou sezónou je očkovanie teda zložitejšie, pretože všeobecne pribúda príznakov prechladnutia. Aj tak platí, na očkovanie ideme, ak sa cítime naskrz dobre.

Aká je skutočná miera zaočkovanosti v ČR? Sme blízko ideálu?

Dôležité je sa pozerať, či je prečkovaná seniorská časť populácie, a potom tá s chronickými ochoreniami. Nemáme naočkovaných niekoľko sto tisíc ľudí starších ako 65 rokov. Preto je potrebné zmeniť stratégiu od intenzívneho testovania na stratégiu, ktorá sa zameria na ochranu týchto osôb. Tieto osoby nie sú očkované, pritom sú pozitívne testované a patria do rizikovej skupiny. Radšej nebudem hovoriť čísla.

Len zdôrazním, že každý očkovaný musí koronavírus v nejakej podobe “chytiť“, musí sa s vírusom stretnúť a ochorieť ním, len potom v súčinnosti s vakcínou si telo vytvorí protilátky. Benefitom je, že covid prebehne o to pravdepodobnejšie v ľahšej forme. Všetkým ľuďom bola ponúknutá šanca očkovania. Či už je kto očkovaný, alebo nie je, každému pozitívne testovanému treba v nejakej forme pomôcť.

Čo mutácie vírusu? Vakcíny sú založené na tom, že naše telo “zoznámia“ so Spike proteínom koronavírusu. Už ale nie s “vnútrom“ vírusu. Sú vakcíny účinné aj na mutácie?

Očkovacie látky boli vyvíjané proti pôvodnému wu–chanskému vírusu. Teraz sme u nejakej štvrtej piatej mutácie. Ako povedal Dr. Fauci, “to už je úplne iný vírus“… Ak očkujeme proti pôvodnému vírusu, je to v nádeji, že existuje skrížená imunita, ktorá povedie k tomu, že na výbežok vírusu sa naviaže protilátka.

Protilátka hlavne vírus označí. Tým sa dá signál makrofágom, aby tento vírus zničili. Bez naviazania protilátky by vírus voľne cirkuloval v krvi. To je jeden z dôvodov, prečo sa odporúča masové využitie monoklonálnych protilátok, ktoré sú zamerané aj na iné domény než Spike proteíny. Protilátky majú ako neutralizačný efekt, tiež označovací. Vďaka tomu je možné partikele vírusu zfagocytovať.