Môj profil 
Predplatné
Štrba 11. decembra (TASR) – Vedenie Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) a Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR kritizujú projekt protipovodňových opatrení, ktorý sa realizoval za bývalej vlády. Jeho súčasťou sú aj tzv. hrádzky, ktoré mali vodu zadržiavať v krajine a tak jej zabrániť, aby sa vyliala z korýt. Tie sú však podľa Viliama Macuru zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave len jedným z piatich opatrení, ktoré sa musia pri protipovodňovej ochrane vykonávať.
Zároveň tvrdí, že tieto stavby sa realizovali bez stavebného povolenia, potrebnej dokumentácie a bez rozpočtu. "Samotné nástroje projektu nesúviseli s protipovodňovou ochranou, stavby sú technicky vo veľmi zlom stave, nezodpovedajú ani základným kritériám. Predpokladané ciele ani nesúviseli s protipovodňovou ochranou, keďže pri 250 miliónoch metrov kubických vodozádržného objemu zabezpečili 5,1-milimetrovú zrážku. Pri regionálnej povodni je to však za tri – štyri dni 300 až 400 milimetrov," vysvetlil Macura.
Hoci bol rok 2011 suchý podľa neho tam, kde sa vytvorilo pár zrážkovo odtokových situácií, prehrádzky popadali. "Boli dve také situácie, ochranné opatrenia tam nefungovali. Nemôžeme robiť protipovodňové opatrenia, ktoré v Európe nepoznajú, čiže prehlásiť ochranné hrádze, úpravy tokov, poldre ani nie za dočasné stavby, odobrať peniaze, vôbec to neudržovať a čakať štyri roky, keď príde povodeň a potom budeme prekvapení," zdôraznil Macura. Hrádzky podľa neho nie sú akumulačné nádrže, majú len protieróznu funkciu, nie protipovodňovú.
Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Vojtech Ferencz na dnešnej tlačovej konferencii v obci Štrba, okres Poprad, upozornil, že bývalá vláda našla na protipovodňové opatrenia 35 miliónov eur. Tie však podľa neho boli neefektívne a zbytočne vyhodené, keďže hrádzky nevydržia dlhú dobu a už vôbec nie 20 rokov, ako to bolo deklarované. "Ostalo nám po zastavení tohto projektu 10 miliónov eur a tie pôjdu do SVP, ktorý tieto prostriedky efektívne využije na protipovodňovú ochranu," zdôraznil Ferencz. Na projekt revitalizácie krajiny mala pritom bývalá vláda v pláne minúť miliardu eur v horizonte desiatich rokov. Za roky 2010 a 2011 sa podarilo podľa neho minúť 33,9 milióna eur, ďalších 10 miliónov bolo pripravených na 3. fázu projektu.
K povodňovým škodám bude podľa technicko-prevádzkového riaditeľa SVP Pavla Virága dochádzať stále. "Dôležité je, aby boli ľudia na to pripravení. Boli urobené predbežné hodnotenia povodňového rizika, všetky vodné toky na Slovensku boli analyzované z hľadiska rizika výskytu povodní a pre všetky tieto vodné toky sa teraz spracúvajú mapy povodňového ohrozenia a rizika. Tie budú podkladom pre návrh manažmentu protipovodňových opatrení. Tento materiál nevypracováva len Slovensko, ale sú zaviazané vytvoriť ho všetky štáty Európskej únie," vysvetlil Virág. Podľa neho je dôležité najmä zadržať vodu v krajine, upraviť vodné toky a vodné stavby, vytvoriť čerpacie stanice na povrchovú vodu a vytvárať hrádze, ktoré ju budú zadržiavať.
S kritikou a tvrdeniami SVP a MŽP SR však nesúhlasí Michal Kravčík, ktorý je spoluautorom projektu realizovaného po povodniach v roku 2010. Podľa neho mohli byť protipovodňové opatrenia realizované v minulých rokoch na Slovensku inovatívne v rámci Európy. Zároveň však tvrdí, že hrádzky a iné objekty, ktoré sa vytvorili, sú súčasťou štandardného systémového riešenia, ktoré prispieva k zadržaniu vody v území a je to prevencia pred povodňami, suchom a následne zabezpečujú aj ozdravovanie klímy. "Toto nie je téma len pre vodohospodárov, ale aj pre lesných hospodárov, poľnohospodárov, ekológov, ochrancov prírody, dopravných inžinierov a územných plánovačov," upozornil Kravčík, ktorý bol v Nórsku prednášať o tom, ako sa robia hrádzky, prekladané hrádze a ako zadržať vodu v krajine.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe videozáznam a zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
