Rastúce náklady na zemný plyn a elektrickú energiu spôsobili prudký nárast prevádzkových nákladov vo všetkých priemyselných odvetviach, od výroby ocele a automobilov až po textilný a odevný priemysel. Keďže výrobcovia obmedzujú, zatvárajú alebo presúvajú výrobu, hrozí, že ju už nikdy v Európe neotvoria, čo znižuje konkurencieschopnosť EÚ, a to aj v odvetviach, ktoré sú pre energetickú transformáciu kľúčové, ako je napríklad kovospracujúci priemysel.

Európske priemyselné združenia opatrne vítajú rôzne návrhy EÚ na zmiernenie bremena vysokých cien energií pre podniky, ale tvrdia, že je potrebné urobiť oveľa viac, aby sa zachovala konkurencieschopnosť EÚ a priemyselné odvetvia sa vyhli zatváraniu a masívnemu prepúšťaniu.

Existenčná hrozba

Rastúce ceny energií vyvolali vlnu znižovania kapacít výroby hliníka v celej Európe, pretože huty sa spamätávajú z vysokých cien plynu a elektrickej energie, zatiaľ čo dopyt zostáva nízky v dôsledku obáv o globálny hospodársky rast.

V dôsledku vysokých nákladov na energie európsky kovospracujúci priemysel v septembri vyzval EÚ na prijatie núdzových opatrení, aby sa zabránilo kolapsu sektora, ktorý čelí existenčnej hrozbe v dôsledku prudkého nárastu cien energie a plynu.

Podľa skupiny Fertilizers Europe aj priemysel hnojív trpí cenami zemného plynu, ktoré sú 15-krát vyššie ako pred krízou, 10-krát vyššie ako ceny v USA a výrazne vyššie ako ceny v Ázii.

Rastúce ceny zemného plynu zvyšujú ceny elektrickej energie a škodia aj výrobcom amoniaku, ktorý je kľúčovou zložkou hnojív, pretože zemný plyn je hlavnou surovinou na výrobu amoniaku. Podľa EIA 98 % závodov na výrobu čpavku na celom svete využíva ako surovinu fosílne palivá, predovšetkým zemný plyn (72 %) a uhlie (22 %).

Napríklad nórska spoločnosť Yara v dôsledku prudkého nárastu cien zemného plynu tento rok obmedzila výrobu čpavku, pričom v auguste kleslo využitie jej celkovej európskej kapacity na výrobu čpavku na približne 35 %.

Európsky priemysel žiada úľavu pre celú EÚ

“Vzhľadom na to, že 70 % výroby amoniaku v Európe bolo od augusta zastavené, priemysel žiada okamžité úľavy potrebné na obnovenie výroby,” uviedla v septembri spoločnosť Fertilizers Europe.

“Riešenia na trhu s plynom si vyžiadajú čas, ktorý náš priemysel nemá. Fond solidarity je pozitívnym vývojom, ale jeho účinnosť závisí od rýchlej implementácie na úrovni členských štátov EÚ, aby sa zabezpečilo zefektívnenie dostupných finančných prostriedkov pre najviac postihnuté odvetvia, ako je priemysel hnojív,” povedal Jacob Hansen, generálny riaditeľ spoločnosti Fertilizers Europe.

Združenia energeticky náročných priemyselných odvetví vrátane priemyslu hnojív, oceliarskeho, chemického, keramického, banského, sklárskeho a papierenského priemyslu zdôrazňujú “potrebu zaviesť okamžité a účinnejšie opatrenia, keďže pozorujeme, že krízové okolnosti sa v našich priemyselných odvetviach každým dňom zhoršujú.”

“Opätovne vyzývame európskych lídrov, aby urýchlene zaviedli celoeurópske opatrenia zamerané na riešenie vplyvu cien zemného plynu na konkurencieschopnosť priemyslu a opatrenia, ktorých cieľom je oddeliť ceny elektrickej energie od cien plynu,” uviedli priemyselné združenia koncom septembra.

Európska komisia odvtedy navrhla nové núdzové pravidlá na riešenie tejto energetickej krízy vrátane spoločného nákupu plynu, mechanizmov na obmedzenie cien a solidarity medzi krajinami EÚ v prípade nedostatku.

Združenie hlinikárenského priemyslu v reakcii uviedlo: “Podporujeme návrhy týkajúce sa energetickej krízy, dopĺňajú prijaté nariadenia Rady, ale potrebujeme silnejšie opatrenia na okamžité zmiernenie vplyvu cien plynu na energeticky náročné priemyselné odvetvia, aby sa zachovala prosperujúca a udržateľná priemyselná základňa EÚ.”

Strata konkurencieschopnosti

Združenie European Aluminium spolu so združeniami výrobcov keramiky, hnojív a ocele uviedlo, že “súčasná výrobná kríza a zatváranie výrobných závodov v Európe rýchlo vyúsťujú do ďalšej krízy: prudkého nárastu dovozu lacnejších výrobkov do Európy, ktoré získavajú podiel na trhu a predlžujú dočasné zatváranie závodov.”

V Nemecku, najväčšej európskej ekonomike, si automobilový priemysel myslí, že v súčasnosti je najväčším problémom obrovský nárast nákladov na energie, ako ukázal prieskum Nemeckého združenia automobilového priemyslu z minulého mesiaca.

Z prieskumu vyplynulo, že v dôsledku extrémne vysokých nákladov na energie už v 10 % spoločností dochádza k obmedzeniu výroby, pričom ďalšia tretina spoločností o obmedzení výroby diskutuje.

“Nie je preto prekvapujúce, že 85 % spoločností považuje Nemecko za medzinárodne nekonkurencieschopné miesto z hľadiska cien energie a bezpečnosti dodávok energie,” uviedlo združenie.

Energetická kríza v Európe a prudko rastúce náklady na energie pre priemysel by mohli viesť k tomu, že výrobcovia automobilov so sídlom v Európe stratia od tohto štvrťroka do konca roka 2023 až 1 milión jednotiek produkcie za štvrťrok, uviedla minulý týždeň v správe spoločnosť S&P Global Mobility.

V Taliansku tlačia prudko rastúce náklady na energie miestne textilné a odevné firmy na okraj a hrozí, že priemysel bude opäť presúvať výrobu do Ázie, uviedol v rozhovore pre miestny portál Nordest Economia Sergio Tamborini, prezident priemyselného združenia Sistema Moda Italia.

Európsky okrúhly stôl pre priemysel (ERT) tento mesiac vo svojej správe varoval, že “vysoké ceny energií a napäté dodávateľské reťazce surovín rýchlo odstraňujú základ globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a jeho schopnosť dosiahnuť odvážne ciele v oblasti dekarbonizácie”.

“Energeticky náročný priemysel v EÚ čelí existenčnej kríze. Ak európski politickí lídri a tvorcovia politík v najbližších týždňoch a mesiacoch neprijmú drastické opatrenia na zníženie nákladov na energiu pre energeticky náročné podniky, škody budú nenapraviteľné a povedú k výraznému úbytku pracovných miest v Európe,” dodala ERT.

Podľa analýzy Economist Intelligence Unit z minulého týždňa, “zníženie dopytu núti priemysel v celej Európe k nečinnosti a zvýši vstupné náklady na úroveň, ktorá spôsobí, že európsky priemysel nebude konkurencieschopný. Tento stav môže pretrvávať niekoľko rokov, čo spôsobí, že globálne dodávateľské reťazce sa budú presúvať preč z Európy.”