Môj profil 
Predplatné
Ľudia si podľa nich často neuvedomujú, že encefalitídu možno získať i takouto formou a vie prerásť do epidémií. Obozretný treba byť najmä pri predaji zo salašov, šíreniu nákazy cez jedlo sa dá zabrániť pasterizáciou či zapečením výrobku. “Slováci sa cez potravu nakazia stále častejšie,” povedala dnes na tlačovej konferencii epidemiologička Zuzana Krištúfková.
Vírus sa začne vylučovať mliekom na druhý až tretí deň po nakazení zvieraťa a v mlieku sa objavuje asi šesť dní. “Nepasterizované mlieko infikovaného zvieraťa potom vyvoláva epidémie, za uplynulý rok ich bolo hlásených päť, z toho v jednej z nich sa infikovalo vyše 40 ľudí,” uviedla Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Ovčie a kravské mlieko spôsobuje podľa hygieničky takúto nákazu len zriedka. “Kozy sú pre kliešte ľahkou korisťou, jednoduchšie sa zavŕtajú do ich kože, pretože majú jemnú srsť,” doplnil Tomáš Molčányi z Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl SR v Ružomberku. Ovčie i kravské mlieko však takisto môžu byť nakazené, ak sa do nich primieša kozie.
Šíreniu encefalitídy cez mlieko a syry sa dá predísť dostatočnou tepelnou úpravou. Mlieko je potrebné pred konzumáciou prevariť alebo piť pasterizované a z takéhoto mlieka pripravovať syry. Chovatelia by mali dať laboratórne vyšetriť vzorky surového mlieka pred jeho predajom. Ak v ňom vírus potvrdia, na trh ho nemožno uviesť bez pasterizácie.
Kliešťovou encefalitídou sa však Slováci stále častejšie nakazia priamo od infikovaného kliešťa, a to približne v 75 percentách prípadov. Vlani nahlásili hygienici celkovo 174 takýchto ochorení, nevyžiadali si úmrtie, ide o najvyššiu chorobnosť za ostatných desať rokov. Doktori ho najviac diagnostikovali v Banskobystrickom kraji, najmenej v Bratislavskom.
Pred encefalitídou sa možno najlepšie chrániť očkovaním, treba sa o tom informovať u svojho lekára. Ako ochrana pomôžu aj dlhé tričká a nohavice zapravené do ponožiek, je dôležité vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, kde sa kliešte združujú najviac.
Antibiotiká sú proti encefalitíde neúčinné. Liečba je preto zameraná na zmierňovanie príznakov ochorenia. “Pacientov hospitalizujú na infekčnom oddelení väčšinou až počas druhej fázy, dostávajú lieky na tíšenie bolesti hlavy, lieky proti opuchu mozgu a na zníženie teploty. Musia byť pod stálym dozorom, pretože si vyžadujú intenzívnu starostlivosť,” vysvetlila Krištúfková.
Mnoho ľudí má po prekonaní ochorenia často trvalé následky, ide napríklad o zníženú schopnosť pamäte, rovnováhy či reči, v niektorých prípadoch sa môže skončiť i smrťou.
Encefalitída je zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán, má dvojfázový priebeh, prvá pripomína skôr chrípku a po nej sa dostaví relatívne bezpríznakové obdobie. Druhú fázu sprevádzajú vysoké horúčky, silné bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, svetloplachosť, poruchy koncentrácie, poruchy reči, pamäti, rovnováhy, paralýza.
Kliešte prenášajú okrem encefalitídy aj lymskú boreliózu, ide o infekčné bakteriálne ochorenie, postihuje celý organizmus. Borelióza sa dá liečiť antibiotikami, no neexistuje proti nej očkovanie. Vlani na ňu ochorelo 1105 osôb, a to najviac v Žilinskom a najmenej v Bratislavskom kraji.
Výskyt kliešťov je typický najmä pre obdobie od apríla do októbra, nachádzajú sa po celkom Slovensku, nie všetky sú však nosičom vírusu, tie infikované sú najmä pozdĺž rieky Váh. Hygienici odhadujú, že encefalitídou je infikovaných asi jedno promile kliešťov.
Informácie o nákaze kliešťami možno nájsť na stránke Úradu verejného zdravotníctva či na webe cestykliesta.sk. Odborným garantom stránky je Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť.
.jpg)
.JPG)
