Môj profil 
Predplatné
Hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla informoval, že obhliadka pracoviska v ústave Košice-Šaca je plánovaná na utorok 22. novembra. „Je zámerom využívať elektronický monitoring aj na tomto pracovisku,“ ozrejmil.
Ministerstvo spravodlivosti nedávno rozhodlo o nasadení Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO) aj do slovenských väzníc. Pôvodne mal byť určený predovšetkým pre odsúdených vykonávajúcich si trest v domácom väzení. Pre nízky počet nasadených náramkov však ministerstvo hľadalo aj ďalší spôsob ich využitia.
„Cieľom využitia monitoringu v týchto podmienkach je minimalizácia reakčného času v prípade, že sa odsúdený vzdiali v čase, keď vykonáva aktivity mimo ústavu, a teda i zabezpečenie riadneho výkonu trestu a zvýšenej ochrany spoločnosti,“ odôvodnil nasadenie ESMO vo väzniciach Bubla.
V súčasnosti testuje ministerstvo v ústavoch systém v rámci pilotnej prevádzky. Do konca roka by malo byť monitorovaných 200 odsúdených v ústavoch na výkon trestu. K pondelku (14.11.) malo náramky už 137 odsúdených, ktorí vykonávajú práce na vlastných alebo zmluvných pracoviskách nachádzajúcich sa mimo stráženej časti objektov ústavov.
Od stredy pribudne ďalších 22 odsúdených, informoval Bubla. Dosiaľ sú monitorovaní odsúdení z ústavov v Leopoldove, Hrnčiarovciach nad Parnou, Nitra Chrenová, Žilina a z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.
Na základe vyhodnotenia pilotnej prevádzky bude ministerstvo zvažovať, či používanie systému ESMO vo väzniciach rozšíri. „Pracovísk mimo ústavu máme niečo vyše 160 a denne tam pracuje približne 1200 odsúdených z ústavov a takmer 300 odsúdených z otvorených oddelení,“ ozrejmil celkovú situáciu hovorca ministerstva.
Pri rozhodovaní o využití monitoringu sa neposudzuje individuálne osoba odsúdeného. Dôležitá je skutočnosť, že je zaradený do práce, ktorá sa vykonáva mimo ústavu. “Každý odsúdený zaradený do práce na pracovisku mimo ústavu, ktoré sme identifikovali ako vhodné na použitie monitoringu, je povinný podrobiť sa kontrole technickými zariadeniami,“ spresnil Bubla.
Zaradenie odsúdeného do práce na takéto pracoviská navrhuje umiestňovacia komisia v príslušnom ústave. Odsúdený má elektronický náramok na nohe počas celej doby, v ktorej je zaradený do práce na pracovisku mimo ústavu. Bližšie podrobnosti o spôsobe monitorovania ministerstvo nezverejnilo, aby neohrozilo bezpečnosť a efektivitu systému.
Riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž vysvetlil, že útek väzňa v košickom ústave je druhým tohtoročným prípadom vzdialenia sa z pracoviska mimo ústavu. „Samotné zamestnávanie odsúdených, napriek možným rizikám vyplývajúcim z charakteru niektorých pracovísk, zohráva v podmienkach väzenstva dôležitú úlohu,“ zdôraznil Baláž
Práca je podľa neho považovaná za významný prvok v zaobchádzaní s väznenými osobami. Umožňuje im vlastnou prácou získať finančné prostriedky, zabezpečiť úhradu trov výkonu trestu a úhradu pohľadávok voči oprávneným. „Aktuálne je zamestnanosť 70,07 percenta z tých, ktorých je možné zaradiť do práce,“ informoval. V priemere je do práce zaradených 4597 osôb. Celkové príjmy predstavovali za deväť mesiacov tohto roku sumu 5.821.476 eur.
.JPG)
